Martin Spano je popredným slovenským informatikom, softvérovým vývojárom a popularizátorom umelej inteligencie. Stál aj za vznikom deepfake videa Zlatice Puškárovej, ktoré prednedávnom upozornilo na to, že nie všetko, čo vidíme vo virtuálnom priestore, je skutočne aj pravda.
Okrem svojej kreatívnej práce má vo svojom živote aj ďalšiu veľkú vášeň, ktorou je cestovanie. Aby sa mohol venovať obom naplno, rozhodol sa stať digitálnym nomádom. Zhodou okolností začal cestovať po Slovensku a naša krajina mu učarovala. Jej krásy sa napokon rozhodol približovať prostredníctvom fotografií a tipov na rôzne zaujímavé miesta.
V rozhovore s digitálnym nomádom Martinom Spanom sa dozviete:
- Ako sa stal digitálnym nomádom a prečo jeho príprava trvala sedem rokov?
- Kvôli čomu sa rozhodol cestovať a popri práci spoznávať práve Slovensko?
- Na čom môže digitálny nomád zlyhať?
- Aké najväčšie výhody digitálne nomádstvo prináša?
- Prečo si netreba mýliť prácu na diaľku s digitálnym nomádstvom?
- V čom mu to vyhovuje viac ako práca v kancelárii?
- Koľko hodín denne pracuje?
- Ako vyzerá príprava na prednášku počas spoznávania Slovenska?
Aké boli tvoje začiatky s digitálnym nomádstvom?
Snažil som sa na to v prvom rade dobre pripraviť, pretože mnoho ľudí má skreslené predstavy o tom, aké „jednoduché“ to je. Mnoho digitálnych nomádov kvôli predajnosti nomádstvo opisuje veľmi zjednodušene. Moja príprava trvala niekoľko rokov. Po roku 2019 to začalo byť vážnejšie a nakoniec som sa do toho pustil v roku 2020. Ale stala sa mi zaujímavá vec, pretože, ako sa hovorí, najlepšie príbehy píše sám život. Keď som už mal všetko pripravené, prišla do toho akurát pandémia.
Rozmýšľal som, čo teraz, pretože som už bol na vlastnej nohe a mohol som pracovať z diaľky. Povedal som si, že zatiaľ budem cestovať po Slovensku. A nakoniec sa stalo Slovensko aj mojím primárnym cieľom. Zistil som, že tu máme veľa krásneho a čím viac chodím, tým viac chcem vidieť a uvedomujem si, že stále som toho prešiel málo. Čiže je to taký krásny príbeh. Slovensko mi tak prischlo k srdcu, až som sa stal digitálnym nomádom na Slovensku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako si sa pripravoval?
Začal som čítať knihy o digitálnych nomádoch. Tie sú, samozrejme, písané ružovými okuliarmi, tak pozor na ne. Začal som legendárnou knihou Štvorhodinový pracovný týždeň od Timothy Ferrissa, ktorá je veľmi známa. Najskôr som tomu veril, ale pochopil som, že to nie je pravda. On to tam síce nevysvetľoval, ale sám je workoholik, takže nepracuje štyri hodiny za týždeň, robí aj viac ako my všetci. Ale dobre sa to číta. Ja to mám tak, že naozaj robím štyri hodiny týždenne, ale v zmysle, že vtedy robím to, čo musím. A zvyšných 36 hodín sú to, čo vlastne chcem. Takto sa mi to ustálilo.
Ešte predtým, ako som opustil moje pokojné pracovné miesto, začal som vyvíjať aktivity popri ňom. V 2013 som sa po prvýkrát nad digitálnym nomádstvom začal zamýšľať a išiel som do toho až v roku 2020. Čiže sedem rokov som sa na to pripravoval.
Akonáhle som videl, že by som sa už vedel uživiť, tak som z práce odišiel. Všetkých svojich potencionálnych klientov som kontaktoval, mohli povedať nie, ale našťastie väčšina z nich povedala áno. Čiže som mohol začať úspešne digitálne podnikať. Takže nechoďte do toho strmhlavo, robte aj ďalej svoju prácu, ale popri nej si všetko pripravujte. A keď sa bude dať, tak choďte do toho.
Koľko hodín denne pracuješ? Máš nejaký systém, podľa ktorého si si rozdelil čas na prácu a voľno? Alebo to dokážeš skĺbiť dohromady?
Pracujem naozaj približne tých osem hodín denne a na to, aby som mohol popritom aj cestovať, využívam technológie. Vtipne zvyknem rozprávať, že moja príprava na prednášku trvá päť až dvadsať kilometrov. Komerčne prednášam o umelej inteligencii a technológiách a prednášky sú častokrát prispôsobené jednotlivým firmám.
Pripravujem sa na ne buď z audiokníh alebo si nechám prečítať text na mobile. Chodím po horách alebo po Slovensku a zároveň počúvam materiál, z ktorého si pripravujem prednášku. Pomedzi to si diktujem do mobilu poznámky a nakoniec si niekam sadnem, vyberiem si notebook a robím.
Keď mám nejaký projekt, ako bol teraz napríklad deepfake Zlatice Puškárovej, kde bolo treba byť pri počítači častejšie a dlhšie, tak keď som už psychicky nevládal, chvíľku som sa prešiel, sadol si na nejaký posed, robil som tam koľko som vládal a zase som sa prešiel a takto som celý deň prechodil a pracoval.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Keď to porovnáš s prácou v kancelárii, v čom ti to vyhovuje viac? Nerozptyľuje ťa to?
Som kreatívec a povaha mojej práce je vymýšľanie kreatívnych ideí. Kancelária ma pri tom ubíja. Jednoducho mi to tam nejde. V prírode pri pohybe dostanem ten správny flow. Čiže, nie že ma to rozptyľuje, ja práve iba vďaka tomu dokážem vykonávať svoju prácu.
Podľa čoho si vyberáš samotné miesta? Ktoré si už navštívil ako digitálny nomád kam si sa vybral úplne na začiatku?
Dá sa povedať, že naším domovom je Viedeň, čiže som začínal, samozrejme, na Záhorí. Počas prvých výletov som navštívil Smolenice, Brezovú pod Bradlom a postupne som sa púšťal ďalej.
Manželka pochádza z Popradu, má tam rodinu, takže keď mohla aj ona, išli sme tam a vtedy som pochodil miesta od Popradu do Tatier, Spiša, Slovenského raja až po Liptov. Moji rodičia žijú v Nitrianskom kraji, tam je krásnym miestom napríklad Dražovský kostolík. V každom kraji Slovenska sa ale dá niečo nájsť.
Ešte mám, samozrejme, diery na mape. Tými je juhovýchodné Slovensko, čiže Košice, Michalovce alebo Zemplínska Šírava. Chcem ich niekedy obehnúť, ale musím si to premyslieť, pretože doteraz som sa snažil zatiaľ nomádiť tak, aby som sa k rodine do dvoch dní vždy vrátil.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo sa zmenilo, odkedy si sa stal digitálnym nomádom? Čo ti to dalo?
Povedal by som, že šťastie. Svoju prácu mám rád, vyštudoval som aj počítačovú vedu, pretože ma to baví. Ale keď som už niekoľko rokov robil v office, tak to nebolo kompatibilné s mojou dobrodružnou povahou. Odmalička som bol uličník, domov som sa chodil iba najesť. Začal som rozmýšľať, čo budem robiť. V podstate vtedy ešte nebolo jasné, či budem úspešný. Mal som na výber dve možnosti. Buď zostanem pri mojej práci, ale sa zbláznim, lebo som bol nešťastný alebo by som povedal, že zomriem hladom. Našťastie mi to vyšlo, dokonca som získal celé portfólio možností, čo môžem robiť a som za to rád.
Aké sú najväčšie výhody digitálneho nomádstva?
Jednoznačne je to location independent, čiže možnosť pracovať kdekoľvek. Chcel by som poznamenať, že je veľmi dôležité rozlišovať medzi prácou na diaľku a digitálnym nomádstvom. Mnoho ľudí už v súčasnosti pracuje na diaľku, ale nie je to digitálne nomádstvo. Odlišuje sa to tým, že digitálny nomád aktívne cestuje a pracovník na diaľku stále pracuje so svojich pevných lokalít. Jednoducho ja som pár dní tu a pár dní tam.
Výhodou je aj to, že na jednej strane sa obživíš a na druhej strane aj spoznávaš veľa nového. Ja by som povedal, že cestovanie je najúžasnejšia vec, akú môže homo sapiens spraviť, pretože pomáha získať nový pohľad na tie isté veci. Zrazu máš lepšie myšlienky a si plný inšpirácie.
Mne pri cestovaní napadajú fakt úžasné veci. V podstate aj na deepfake Zlatice Puškárovej som prišiel pri sedení na jednom kopci, odkiaľ je krásny výhľad na Liptovskú kotlinu. Ak môžem neskromne povedať, nemal by som podnikanie také úspešné, keby som necestoval.
Mnoho ľudí osem hodín pracuje, aby si potom mohli ísť do prírody oddýchnuť. Ja chodím šesť hodín po prírode, aby som dve hodiny mohol sedieť v kancelárii a robiť maximálne produktívnu činnosť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Spozoroval si aj nejaké nevýhody?
Poviem úprimne, že digitálne nomádstvo nie je pre každého. V prvom rade nie každé zamestnanie sa tak dá robiť. Ako by to robila napríklad televízna hlásateľka, murár alebo maliar? Ďalšou vecou je, že to musí vychádzať z tvojej nátury. Jednoducho sú ľudia, aj v mojom okolí sa s tým stretávam, ktorí nerozumejú tomu, čo robím a prečo nie som v kancelárii, ale som radšej niekde pod širákom, pod holým nebom. Ja sa tam viem sústrediť, vychádza to z môjho vnútra. Oni by to asi nevedeli.
Digitálny nomád je viac menej podnikateľ a s tým plynú nevýhody. Musíš si sám zháňať projekty, pri ktorých môžeš cestovať a musíš mať sebakázeň. Ja si užívam, ale v podstate iba na polovicu. Tou druhou polovicou je práca. Kdežto ten človek, ktorý ide do prírody po osem hodinovej práci, pre toho je to čisto oddych. Veľa digitálnych nomádov skĺzne k tomu, že iba oddychujú a potom im to nevyjde.
Myslíš, že sú slovenskí zamestnávatelia tolerantní k digitálnemu nomádstvu?
Pandémia je zlá vec, nie som rád, že sa stala, ale na druhej strane si treba zo všetkého zobrať aj to dobré. A dobré na tomto je to, že predtým sa hovorilo, že sa veľa vecí nedá. Keď som mal v minulosti urobiť prednášku a povedal som, že nebudem chodiť do Košíc, ale bude online, tak mi povedali, že to tak nechcú.
Prišla pandémia a zrazu je úplnou samozrejmosťou, a samozrejmosťou to aj zostane, že bude možné robiť niektoré veci online. Nebude to full online, nebude to ani full offline, bude to hybrid. Až samotná skúsenosť ukáže, v akom pomere bude ten hybrid medzi online a offline prácou. Ale ja si myslím, že sa to ustáli niekde medzi 40 a 60 %. Vytvorili sa nám ako keby nové možnosti toho, ako pracovať, ako žiť, ako robiť veci a ukázalo sa zamestnávateľom, že sú zamestnanci produktívni aj doma. Dokonca častokrát aj viac, pretože sa snažia udržať si to, že nemusia do práce chodiť. Ešte treba čas na to, aby to vyzrelo, ale už sa blížime k tomu, aby to bolo pre zamestnávateľov akceptovateľné.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Založil si profil Tatry Slovakia, ktorý sa na Instagrame teší obľube. Prečo si sa rozhodol propagovať Slovensko a ako to vzniklo?
Spočiatku som tam dával výber toho najlepšieho od ostatných ľudí, ktorí ma označovali na fotografiách. Keď som začal mať kvalitnú vlastnú produkciu, tak som začal pridávať tú. Primárne som chcel vytvoriť jednotný profil, na ktorý môžem pridávať fotografie zo všetkých kútov Slovenska, aby ľudia videli zaujímavé miesta, ktoré môžu navštíviť a aby zistili, že nemusíme cestovať ďaleko na to, aby sme zažili niečo fascinujúce.
Aké najzaujímavejšie miesta na Slovensku si navštívil a odporučil by si nám ich?
V Liptovskej Tepličke sú pivničky, ktoré vyzerajú ako domčeky Hobitov z Pána prsteňov. Teraz nosím so sebou už aj dron a snažím sa ukazovať aj veci zhora, pretože tak vyzerajú fascinujúco. Napríklad Pustý hrad vyzerá z hora, keď to preženiem, ako Machu Picchu. Nedávno som bol pri dedinke Horovce v Púchove, kde je vysadený les, ktorý zhora vyzerá ako štátny znak.
Moje najobľúbenejšie miesto je Veľký Hukov, kde nakrúcala Sima Martausová klip ku skladbe Čokoláda. Spišský hrad vyzerá napríklad úplne inak než v klasických bedekroch, keď sa naň pozriete zo strany od Spišského Jeruzalema. Ak odtiaľ zájdete ešte trochu ďalej, dostanete pohľad na Spišský hrad ako z rozprávky.
Pre viac zaujímavých tipov na výlety po Slovensku zo života digitálneho nomáda Martina Spana sledujte Tatry Slovakia na Instagrame.
Nahlásiť chybu v článku