Reprofoto: bazos.sk, diplomovky-bakalarky.eu

Plagiátorstvo politikov je len špičkou ľadovca. Na vysokých školách a univerzitách študenti podvádzajú. Dlhodobo a vo veľkom?

O kvalite školstva na Slovensku sa hovorí už dlhé roky, kritika pritom neobchádza ani univerzity a vysoké školy. Slovensko vychováva priveľké množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, často v odboroch, ktorými je už pracovný trh v našej krajine presýtený. V neposlednom rade pokrivkáva samotná úroveň získaného vzdelania a schopností absolventov. Niet sa však čomu čudovať, keď si štúdium možno na Slovensku uľahčiť zakúpením záverečnej práce.

Za jediný deň sa objavili hneď tri podozrenia z plagiátorstva a podvádzania pri písaní záverečných prác u politikov. Podozrenie najskôr padlo na poslankyňu hnutia Sme Rodina Petru Krištúfkovú. O tom, že jej bakalárska práca odovzdaná minulý rok na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici je plagiát, informoval bývalý poslanec Miroslav Beblavý.

Na druhý deň Denník N upozornil aj na podozrivú prácu Borisa Kollára, opäť na vysokej škole v Skalici. Trojicu uzatvára podozrenie o plagiátorstve Petra Pčolinského. Ako informovala stránka Naše Slovensko na Facebooku, Pčolinský mal vo svojej diplomovej práci bez citácií okopírovať viacero textov, a to z rôznych internetových zdrojov, ako napríklad referaty.sk.

Nebolo to pritom tak dávno, čo v spoločnosti rezonovala téma rigoróznej práce vtedajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorá bola taktiež označená za pravdepodobný plagiát. Po výmene politickej garnitúry sú však politici predtým volajúci po odstúpení predsedu SNS z funkcie predsedu NR SR teraz na ostré slová skúpi. Samotný Kollár vyzýval Andreja Danka na vyvodenie osobnej zodpovednosti, teraz tú svoju odmieta. Spoločnosť však dvojaký meter nepoužíva a na internete sa už objavila petícia vysokoškolákov, v ktorej požadujú odstúpenie Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu.

Boris Kollár na poslednej tlačovej besede povedal, že z postu predsedu NR SR neodstúpi, titul Mgr. však používať nebude. Ospravedlniť sa odmietol so slovami, že sa nemá za čo ospravedlňovať.

Foto: TASR

Kauzy na politickej scéne spojené s podozreniami o plagiátorstve záverečných prác a podvádzaní pri ich tvorbe sú však na Slovensku len špičkou ľadovca. Ako sa možno podobným incidentom čudovať, keď v našej krajine existuje široká ponuka stránok, osôb či firiem, ktoré študentom ponúkajú možnosť na akademickej pôde podvádzať? Kým niektorí ponúkajú úplné vypracovanie záverečných prác, iní svoje aktivity prezentujú len ako vypracovanie podkladov potrebných na napísanie odbornej práce.

Vypracujeme podklady

Prvým spôsobom, ako si písanie záverečnej práce uľahčiť, je nechať si firmou či jednotlivcom vypracovať podklady k danej téme, ktoré potom študent využije k napísaniu svojej bakalárky či diplomovky. Služba sa pohybuje na hrane legálnosti, v tejto forme možno skôr uvažovať o morálnom a etickom rozmere jej využitia.

Samotné stránky a firmy, ktoré vypracovanie podkladov pre záverečné práce ponúkajú (a teda nie je ich málo) už samotnou sebaprezentáciou podkopávajú základy etického a morálneho správania hlboko zakoreneného v živote na akademickej pôde. Najväčším dôkazom toho je, že každý v tomto biznise ponúka stopercentnú anonymitu. „Nebojte sa podvádzať,“ akoby hovorili samotné firmy. „My to nikomu nepovieme.“

Reprofoto: diplomovky-bakalarky.eu

Nemáte na Vašu bakalársku prácu čas? Chuť? Tak, ako aj mnohí ďalší, možno aj Vy študujete niečo, čo Vás príliš nebaví a najradšej by ste zo školy odišli, avšak okolnosti Vás nútia zostať,“ píše sa na stránke vsprace.sk. Stránka ďalej svoje služby ponúka slovami, že písanie záverečnej práce je vlastne ťažká drina a po teoretickej časti sa tá praktická dokonca ani nedá nikde opísať.

Firma preto ponúka, že bakalársku či diplomovú prácu za vás napíšu ich autori, napriek tomu, že oficiálne stránka ponúka len vypracovanie podkladov. To všetko bez obáv o tom, že by sa o vašom podvádzaní niekto dozvedel. Vaša objednávka je u nás v absolútnej tajnosti, lebo ani my nepoznáme Vašu identitu a ani Google neindexuje Vašu prácu,“ ubezpečuje stránka vsprace.sk.

Prácu napíšeme za vás

Popri stránkach, ktoré (možno len na oko) ponúkajú vypracovanie podkladov je možné na internete nájsť aj ponuky na úplné vypracovanie bakalárskych, diplomových či iných prác. Na portáloch Bazos.sk či Bazar.sk možno nájsť množstvo ponúk, ktoré sa už za podklady neskrývajú a namiesto toho bez obáv používajú spojenie „napíšem prácu za vás“.

Reprofoto: Bazos.sk

Ponuka inzerátov je široká, väčšina inzerentov tvrdí, že dokáže kvalitne, odborne a opäť najmä anonymne vypracovať seminárnu, bakalársku, diplomovú, atestačnú, rigoróznu aj dizertačnú záverečnú prácu a v podstate na akúkoľvek tému. Na vyjadrenie k problematike sme oslovili odborného asistenta na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a advokáta Petra Rosputinského.

Kým niektoré firmy (osoby) ponúkajú vypracovanie celej práce, iné „len“ dodanie vypracovaných podkladov potrebných k napísaniu práce. V čom je z pohľadu právnej stránky rozdiel?

Peter Rosputinský: „Spracovanie podkladov ku kvalifikačnej či inej práci, napríklad v podobe identifikácie vhodných knižných, časopiseckých, primárnych či internetových zdrojov formou rešerše alebo v podobe sumarizácie dostupnej matérie k predmetnej problematike z relevantných prameňov bez akéhokoľvek tvorivého autorského zásahu spracovateľa podkladov pre študenta či študentku, je v súlade so súčasným platným právnym poriadkom SR. Z hľadiska štúdia na vysokej škole je však aj táto „výpomoc“ javom problematickým a neželaným, pretože vyhľadanie literatúry a odlíšenie relevantných prameňov od tých irelevantných je prvým krokom v samostatnej duševnej činnosti študentov, ktorá je vyžadovaná pri koncipovaní seminárnych a kvalifikačných prác.

Druhý vami zmieňovaný model nie je možné považovať za „výpomoc“ a podľa môjho osobného názoru je nielen za hranicou etických noriem, ale aj „za hranou“ písaného práva. Nevyhnutné je uviesť, že osobitnú právnu úpravu týchto vzťahov v našom právnom systéme nemáme. Vychádzajúc z ústavnej zásady, že každý môže všetko, čo mu zákon nezakazuje, sme nútení konštatovať, že vypracovávanie písomných slovesných diel na vopred dohodnutú tému jednou osobou pre druhú osobu, či za odplatu alebo zadarmo, vo všeobecnosti možné je. Zámerne som použil výraz „písomné slovesné dielo“ a nie seminárna či diplomová práca, pretože v tom je veľký rozdiel.

Ak sa nejaký chirurg v nemocnici alebo „skladník ve šroubárně“ znalý len slovenského jazyka rozhodne vo vlastnom voľnom čase zaujímať o diela Vergilia nepreložené do slovenského jazyka, nevidím najmenší problém v tom, že milovníkovi Vergilia čítajúcemu jeho diela v origináli zaplatí akúkoľvek sumu za to, že mu spracuje „písomné slovesné dielo“ na danú tému a na jeho výsostne súkromné účely. Ak je však medzi objednávateľom a spracovateľom zrejmé, že má ísť o text, ktorý bude použitý na účely vysokoškolského či iného štúdia, situácia je diametrálne odlišná.

Faktom je, že nejde o krádež a ani o porušovanie autorských práv, keďže vypracovanie danej práce sa uskutočňuje na „objednávku“, so súhlasom spracovateľa a napokon pravdepodobne spravidla za odplatu, čo je možné považovať za odmenu za vypracovanie diela či odplatu za poskytnutie licencie na použitie diela. Problémom však je, že dielom jednej osoby nemožno preukázať splnenie podmienok potrebných na absolvovanie vysokoškolského štúdia inej osoby. Teda objednávateľ danej práce, t. j. študent alebo študentka, vydáva objednaný, zaplatený a dodaný text za výsledok vlastnej individuálnej tvorivej duševnej činnosti, čo nezodpovedá skutočnosti.“

Čestne vyhlasujem

Nachádza sa na začiatku každej záverečnej práce. „Čestne vyhlasujem, že som predloženú bakalársku/diplomovú (a inú) prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov“, spolu s podpisom študenta má byť dôkaz toho, že študent pri písaní dodržal všetky etické, morálne, ale aj právne zásady, ktoré si tvorba záverečnej práce vyžaduje. Pre niektorých študentov je však čestné vyhlásenie len povinnou jazdou, bezvýznamným dodatkom, ktorý si štruktúra práce vyžaduje.

Každá záverečná práca obsahuje čestné vyhlásenie o tom, že autor prácu vypracoval samostatne. Čím sa pri podpise previňuje osoba, pri ktorej to neplatí?

Peter Rosputinský odpovedá: „Nuž, v prvom rade dané vyhlásenie v takomto prípade nie je čestné, keďže obsahuje zjavne nepravdivý údaj o samostatnosti vypracovania kvalifikačnej práce. Teda autor či autorka sa previňujú z hľadiska hodnôt a pravidiel voči akademickej etike a autorskej korektnosti, z hľadiska inštitúcií voči vysokej škole, na ktorej študujú a v podstate voči celému systému vzdelávania. Taktiež sa previňujú voči bývalým a súčasným kolegom – študentom a v nemenšej miere voči budúcnosti vysokoškolského vzdelávania.

S prihliadnutím na to, že čestné vyhlásenie takéhoto autora či autorky je nepravdivé, je zrejmé, že tu dochádza k zavádzaniu a uvádzaniu do omylu všetkých, ktorí prídu do styku s danou kvalifikačnou prácou, t. j. školiteľa, oponenta, príslušnú komisiu, dekana, rektora, a tým celú fakultu, univerzitu a akademickú obec. Keďže rovina vašej otázky je odlišná ako v prípadoch plagiátov, aj hodnotenie previnenia sa takéhoto študenta či študentky z hľadiska trestnoprávneho je odlišné. Do úvahy neprichádza trestný čin porušovania autorského práva ako pri plagiátoch (autor svoje práva k danému textu tretej osobe „odovzdal“), ale skôr trestný čin podvodu alebo trestný čin poškodzovania cudzích práv, kde by ale orgány činné v trestnom konaní museli preukázať vznik škody na cudzom majetku alebo vznik vážnej ujmy na právach iného v dôsledku takéhoto konania.

Z praktickej stránky však skutkové podstaty daných trestných činov a doterajšia teória a judikatúra neposkytujú absolútne jednoznačné stanovisko v tom, že osoba, ktorá nečestne a nepravdivo vyhlási, že kvalifikačnú prácu vypracovala samostatne, spáchala jeden z daných dvoch trestných činov alebo iný trestný čin. V tomto smere by nepochybne bolo vhodné doplniť do Trestného zákona príslušné ustanovenia alebo vytvoriť v ňom novú skutkovú podstatu nového trestného činu, resp. reagovať na tento trend súdnou praxou a výkladom Trestného zákona v časti o podvode a poškodzovaní cudzích práv.“

Počas aktuálne zverejnených informácií o pravdepodobnom plagiátorstve viacerých politických subjektov sa na Slovensku opäť otvorila diskusia o nedostatočnej kontrole záverečných prác a nemožnosti odoberať akademické tituly, u ktorých bolo preukázané alebo existuje silné podozrenie o plagiátorstve. Záverečné práce prechádzajú Centrálnym registrom záverečných prác, ktorý počíta zhodu práce s inými už zverejnenými publikáciami.

Je podľa vás nastavený systém kontroly originality záverečných prác na Slovensku nastavený adekvátne? Aké zmeny by bolo potrebné zaviesť?

Peter Rosputinský: „Táto otázka nesúvisí s vyššie uvedenými problémami. Ak je spracovateľ kvalifikačnej práce „na objednávku“ korektný z hľadiska svojej práce so zdrojmi, takýto text nie je schopný ako problémový či „závadový“ odhaliť žiadny systém kontroly originality záverečných prác, a to nikde na svete. Ak smeruje vaša otázka k adekvátnosti súčasného systému používanému u nás, odpoveďou sú vám vlastne samotné medializované prípady plagiátorstva. Ak by bol systém 100-percentný, nič obdobné by sa nestalo.

Je nutné dodať, že je naivné očakávať, že je možné vytvoriť systém so 100-percentnou úspešnosťou zachytenia plagiátov. Je totiž nemožné do daného systému nahrať všetky slovesné diela vo všetkých jazykoch alebo dokonca v nejakých ich automatických prekladoch z cudzích jazykov do slovenčiny. Ani ten najlepší profesor znalý napríklad okrem slovenčiny a angličtiny aj ruštiny, nemčiny, francúzštiny a taliančiny nemusí poznať všetky práce zo svojho odboru napísané v daných jazykoch a určite nebude poznať diela napísané v iných jazykoch, napríklad v portugalčine či čínštine, ktoré môžu byť viac ako len inšpiráciou pre nepoctivého študenta či pre neusilovnú študentku. Možné je iba existujúce systémy vylepšovať dopĺňaním databázy diel, s ktorými sú záverečné práce porovnávané a možno dané systémy nejako navzájom prepájať, resp. zavádzať kontrolu záverečných prác viacerými systémami na kontrolu originality.“

Pre spravodlivosť na akademickej pôde si tak musíme počkať až na reformu zákona. Aktuálne je totiž v platnosti stále vysokoškolský zákon z roku 2002, ktorý už dlhodobo nereflektuje aktuálne potreby a stav spoločnosti.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )