Foto: Tatiana Kondelová

Plasty obalené v plaste - aj takto to vyzerá v obchodných regáloch.

Supermarkety a potravinárske spoločnosti sľubujú zníženie spotreby plastových obalov, pričom deklarujú, že ochrana životného prostredia je ich prioritou. Akokoľvek pozitívne to znie, nemali by sme bezstarostne zaspať na vavrínoch a uspokojiť sa len so sľubmi. Pozreli sme sa preto na ich predajné pulty.

Článok pokračuje pod videom ↓

Každý jeden z ôsmich štvorčekov taveného syra je zabalený do priehľadného plastového obalu, spoločne sú ešte zabalené v plastovom obale, aby boli predané zákazníkom, ktorí si ich odnesú domov v plastovej taške. Žiaden z týchto obalov však nie je recyklovateľný.

Foto: Tatiana Kondelová

Hrozno, maliny, paradajky, rukola, chlieb a syr – to sú potraviny zachytené na fotografii vyššie. Dokážeme ich skonzumovať behom pár hodín a neostane po nich ani omrvinka. Ale niečo tu nesedí. Ostane po nich kopa plastového odpadu, ktorá tu bude ešte dlho po tom, čo nás potraviny, ktoré sú v nich zabalené, prestanú sýtiť. Potrvá ešte desiatky až stovky rokov, pokým sa rozložia. Samozrejme, pokiaľ berieme do úvahy, že by skončili vo voľnej prírode. Tieto obaly skončia pravdepodobne na skládke odpadov alebo v spaľovni, pretože väčšina z týchto obalov je nerecyklovateľná.

Potraviny skonzumujeme behom jedného dňa, no potrvá desiatky až stovky rokov pokiaľ sa plastové obaly rozložia, foto: Tatiana Kondelová

Ako k odpadu pristupujú obchodné reťazce?

Na rastúcu nevôľu verejnosti proti obrovskému množstvu plastového odpadu v obchodoch reagujú obchodné reťazce snahou byť čo najviac ekologickými. Stanovili si vlastné priority, plány a ciele. Vyzliekli uhorky, vyradili tenké jednorázové tašky a vedľa sáčkov na zeleninu a ovocie pridali ekosieťky.

Oslovili sme najväčšie obchodné spoločnosti na Slovensku (Kaufland, Tesco, Lidl, Billa a COOP Jednota) s otázkami – aké množstvo plastových obalov ročne uvedú na trh a či sa vo svojich obchodoch zaviazali buď k znižovaniu plastových obalov, alebo k zvyšovaniu trvalo udržateľných obalov alebo recyklovateľných obalov.

Odpoveď sme dostali len od dvoch spoločností – Kaufland a Tesco, no ich vyjadrenie nezodpovedalo našim položeným otázkam. Supermarkety nám odmietali odhaliť, koľko plastových obalov uvedú ročne na trh. Reťazce musia každoročne deklarovať množstvo plastov, ktoré uviedli na trh podľa smernice EÚ. Informácie sú však utajené. Znamená to, že množstvo plastových obalov vytvorených v každom supermarkete a peniaze, ktoré platia za jeho recykláciu, sú mimo verejnej sféry.

Drobné ovocie v bežnom supermarkete nekúpite inak, ako zabalené v plastovej nádobe, ktorá je obalená v plastovom obale, foto: Tatiana Kondelová

Milióny ušetrených kusov plastu v Kauflande

Tento rok sme v apríli vyzliekli uhorky z plastovej fólie, v máji sme prestali predávať jednorazový plastový riad a slamky a od júna ponúkame svojim zákazníkom aj ekosieťky z biobavlny na ovocie a zeleninu ako alternatívu k mikroténovým vreckám. Ročne tak odľahčíme životné prostredie o skoro 6 miliónov jednorazových plastových pohárov, 5 miliónov kusov jednorazových plastových príborov a riadov a o takmer 1,8 milióna kusov jednorazových plastových slamiek, ktoré sa vlani predali v našich predajniach. Pri produkte K-togo káva sme znížili podiel plastu o 30 % tým, že sme odstránili plastový vrchnák a znížili podiel plastu v obale. Tým sme ušetrili 1,3 tony plastu ročne,“ vyjadrila sa pre interez.sk Lucia Langová, hovorkyňa spoločnosti Kaufland.

Hoci sme nedostali odpoveď ohľadom celkového množstva plastových obalov uvedených na trh za ročné obdobie, dozvedeli sme sa aspoň množstvo ušetreného plastu, ktoré sa dá ušetriť pri efektívnych opatreniach.

Naším cieľom do roku 2025 je zníženie celkovej spotreby plastov minimálne o 20 % a predaj všetkých produktov našich privátnych značiek v 100 % recyklovateľných obaloch. Momentálne prichádzame s novými ekologickejšími obalmi produktov privátnych značiek pod označením Balené zodpovedne,“ dodáva Langová.

Paradox balenia zeleniny. Ak môže byť voľne dostupný jeden druh zeleniny, prečo to nejde aj pri druhom? Foto: Tatiana Kondelová

Tesco sa riadi vlastnými princípmi

V prvom rade sa snažíme zabezpečiť odstránenie ťažko recyklovateľných materiálov z obalov produktov vlastných značiek do konca roka 2020. Našou ďalšou ambíciou je do roku 2025 ponúkať pri výrobkoch vlastnej značky už len 100 % recyklovateľné alebo znovu použiteľné obalové materiály,“ vyjadrila sa pre interez.sk Michaela Lehotská, koordinátorka komunikácie spoločnosti TESCO.

Z odpovede spoločnosti TESCO sme sa taktiež nedozvedeli, aké množstvo plastových obalov uvedú ročne na trh. No je zrejmé, že v rámci ich znižovania plastových obalov a zvyšovania recyklovateľných obalov podnikajú určité kroky a stanovujú dobrovoľné ciele.

V rámci znižovania množstva obalového odpadu využívame princíp 4 R. To znamená, že najprv kontrolujeme štrukturálny dizajn obalu a v prípade, že nájdeme komponent, ktorý neplní žiadnu funkciu, tak ho odstraňujeme (remove), preferujeme viackrát použiteľné balenia (reuse), pracujeme na redukcii váhy obalových komponentov tak, aby sa používalo minimálne, ale zároveň adekvátne množstvo na zabezpečenie požiadaviek kvality a bezpečnosti výrobku (reduce) a zabezpečujeme, aby bol každý komponent pri správnom separovaní zákazníkmi opäť plne využiteľný (recycle),“ dodáva Lehotská.

Plast rozšírenejší ako potraviny

Európa vyprodukuje ročne 28 miliónov ton plastového odpadu, z ktorého viac ako 60 % tvoria obaly. Zrecykluje sa z nich však len 40 %.

Ak dokáže Kaufland ušetriť ročne 1,3 t plastového odpadu len tým, že prestane ku káve to-go ponúkať malý plastový vrchnáčik, koľko plastového odpadu by sme na Slovensku ušetrili, ak by sa k takémuto opatreniu zaviazali všetky obchodné reťazce, vrátane kaviarní a čerpacích staníc?

Zdá sa, že neexistujú žiadne údaje o tom, koľko plastových obalov ročne vyprodukujú supermarkety na Slovensku. Pomohla by nám prechádzka pomedzi regále vytvoriť si určitý prehľad?

Plast tvorí v obchodoch najvýraznejší a najbežnejší predajný produkt, foto: Tatiana Kondelová

Plast, často nekvalitný a nerecyklovateľný, sa ocitá v supermarketoch ako všadeprítomná potravina – výraznejší ako samotné jedlo. Je všade, kde sa pozrieme, v každom regáli a v takmer každom obchode.

Foto: Tatiana Kondelová

Predajca odstránil prírodný obal ovocia, šupku, aby ho mohol obaliť do umelého, plastového obalu. Plast v obchode s potravinami ponúka okamžité pohodlie výmenou za  problémy v celom životnom cykle výrobku.

Foto: Tatiana Kondelová

Plastový obal, v ktorom je zabalená fazuľka guľatá nie je efektívne využitý. Fazuľka dostala nadmerné balenie, to znamená, že bezstarostne mrháme materiálom. Dodávateľ môže pridať viac strukov fazuľky do nádoby alebo môže použiť menšiu vaničku.

Foto: Tatiana Kondelová

Nadmerne sa plytvá pri každom grame mäsa, ktoré je balené v plastovej vaničke. Na fotografii vyššie je zachytený takmer jeden kilogram hovädzieho mäsa v nádobe, do ktorej by sa zmestilo ešte ďalšie rovnaké množstvo mäsa. Môže byť dôvod tohto nadmerného balenia optický klam – kedy má nadrozmerná nádoba vyvolať ilúziu, že si kupujeme väčšie množstvo, aké v skutočnosti vidíme?

Plast je celkom dobrý v tom, čo robí a preto je jeho nahradenie tak diabolsky ťažké. Plast chráni jedlo na dlhých cestách a chráni ho pred tlakom, vlhkosťou, svetlom a baktériami, ktoré urýchľujú hnilobu. Umožňuje spotrebiteľom vidieť, čo kupujú. Problémom je, že ho využívame nezodpovedne, nadmerne a nerešpektujeme pritom jeho prednosti, pre ktoré sme si ho obľúbili.

Ambíciou odstrániť odpad z plastov, ktorému sa dá vyhnúť, bude realizovateľný iba vtedy, ak budú spolupracovať podniky, vláda a verejnosť spoločne. Všetci môžeme zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní množstva plastov.

Uložiť článok

Najnovšie články