Železničný tunel priamo k Jadranskému moru, ktorý nadšených dovolenkárov dopraví na pláž iba za dve hodiny. Len si to predstavte, ako by to vo vtedajšom Československu, ale i dnes, vyzeralo, keby sa tento perspektívny projekt zo 70. rokov 20. storočia skutočne zrealizoval.

Nebol to len nejaký šialený nápad, ktorý vznikol pri pive v pravej českej hospúdke, ale dopodrobna rozpracovaná projektová štúdia profesora Karla Žlábka, ktorá mohla zmeniť celú krajinu aj jej postavenie vo svete. Rýchlostná železnica vedúca poväčšine tunelom priamo z Československa až k Jadranskému moru bol projekt finančne náročný, nadčasový, trošku šialený a bohužiaľ nikdy nezrealizovaný.

Profesor Karel Žlábka sníval o tomto projekte už od vojny. Až v 70. rokoch však predložil vypracovaný projekt 410 kilometrov dlhej železničnej trate z Českých Budějovíc, cez Rakúsko až do Slovinska. Celá trasa mala byť pritom „pod zemou“, resp. mala byť vedená z prevažnej väčšiny (350 km) tunelom. Konečnou stanicou mal byť umelo vybudovaný ostrov z materiálu získaného pri ťažbe tunela, ktorý mal splniť československý sen občanov o vlastnom mori. Ostrov mal totiž právne patriť nášmu štátu, čím by sme získali i morský prístav – Adriaport, ktorý bol súčasťou tohto nadčasového projektu.

Východiskovým centrom Československa sa v projekte malo stať miesto neďaleko Českých Budějovíc. Tu mala byť vybudovaná infraštruktúra veľkého nádražia pre stovky tisíc turistov z Československa. Odtiaľto už rýchlostná železnica pokračovala 72 kilometrov dlhým tunelom do rakúskeho Linzu, prvou a jedinou zastávkou na ceste k moru. Ďalej sa totiž pokračovalo neprestajne tunelom až k pobrežiu vtedajšej Juhoslávie medzi mestá Terst a Koper na už spomínaný československý ostrov s prístavom Adriaport.

Celá 410 kilometrová trasa mala pritom trvať len dve hodiny. Projekt bol navrhnutý tak, aby vlaky mohli počas celej trasy dosahovať rýchlosť 160 km/h. Okrem cestovného ruchu by tunelová železnica k Jadranskému moru mala i hospodárske využitie. Preprava nákladu by totiž týmto spôsobom bola až 6-krát lacnejšia ako doprava cestná. Celý projekt však nakoniec stroskotal práve na financovaní. Podľa odhadov by totiž toto perspektívne dopravné spojenie stálo dnes v prepočte takmer 115 miliónov eur a jej stavba by trvala i niekoľko desaťročí.

Fotografie použité v článku sú len ilustračné.

Pozri aj: Raketová základňa na Devínskej kobyle mala chrániť mesto pred nebezpečenstvom. Dnes však naháňa strach

lidovky.cz, 21stoleti.cz, kultura.zpravy.idnes.cz