Foto: Viasat/Public Domain

Mesto Babylon bolo svojho času najväčším na svete. Dostalo sa aj do biblických textov, kde malo byť zničený ako Sodoma a Gomora.

Región medzi riekami Eufrat a Tigris je dlhodobo považovaný za kolísku ľudskej civilizácie. Územie známe ako Mezopotámia bolo skutočne miestom starovekých zázrakov a prvých „moderných“ miest. A jednoznačne najvýznamnejším mestom na tomto území bol Babylon. Čím bolo toto staroveké mesto také výnimočné? 

V článku sa dozviete aj:

  • koľko stáročí existoval Babylon;
  • aký div sveta sa tu nachádzal;
  • aká ďalšia významná stavba tu stála;
  • čo o meste hovoria biblické texty a prečo je dávané do súvisu so Sodomou a Gomorou;
  • čo tu urobil Saddám Husajn.

Prežil dve tisícročia

Staroveký Babylon bol vplyvným mestom mezopotámskej civilizácie takmer dvetisíc rokov, ako uvádza portál Live Science. Jeho dlhovekú existenciu môžeme jednoducho rozdeliť do troch období, a to do Starobabylonskej ríše medzi rokmi 1894 až 1594 pred naším letopočtom, Stredobabylonskej ríše medzi 1594 až 1025 pred naším letopočtom a do Novobabylonskej ríše, ktorá trvala od roku 626 až roku 539 pred naším letopočtom. Babylon však fungoval aj pred a aj po zániku týchto významných období jeho existencie.

Foto: Viasat History

Za túto dlhú dobu sa z Babylonu stalo miesto, kde sa udiali mnohé dôležité objavy v matematike, fyzike či astronómii. V priebehu času sa stal najväčším mestom sveta, ako uvádza Etext.org, s počtom asi 200-tisíc obyvateľov a bol takisto najmodernejším miestom na Zemi. Nachádzal sa tu tiež jeden zo 7 divov sveta, a to Semiramidine visuté záhrady a ak hovoríme o architektúre, nemôžeme opomenúť tiež známu Babylonskú vežu.

Vznik Babylonu

Aj keď počiatky osídlenia tohto územia siahajú do dávnych čias, prvé záznamy o vzniku Babylonu sú staré približne 4-tisíc rokov a boli nájdené vytesané do hlinenej tabule, uvádza sa v dokumente Chicagskej univerzity. V tom čase bolo centrom Mezopotámskej ríše staroveké mesto Ur a Babylon iba postupne rástol.

Babylon bol v postavený v horúcej oblasti, a preto bola pre jeho existenciu mimoriadne dôležitá voda. Tej malo však mesto dostatok vďaka pozícii pri rieke Eufrat a najmä vďaka zavlažovaciemu systému, ktorý ju distribuoval a de facto zabezpečil, že mesto mohlo prosperovať. Nemenej dôležitou bola tiež poloha Babylonu, ktorá sa nachádzala na trase obchodných ciest.

Mapa z čias Chammurapiho. Zdroj: MapMaster, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Pozostatky Babylonu nájdeme vo vzdialenosti približne 85 kilometrov od Bagdadu, hlavného mesta Iraku. Mesto bolo mimoriadne dobre opevnené, jeho hradby mali hrúbku až do 7 metrov a boli posilnené strážnymi vežami, a to už za čias Starobabylonskej ríše. Hradby mesta neskôr dotiahol takmer do dokonalosti kráľ Nebukadnesar II. za čias Novobabylonskej ríše, za ktorého vlády dosiahol Babylon najväčší rozmach.

Oko za oko, zub za zub

Mnohí si ani neuvedomujeme, že známa fráza „oko za oko, zub za zub“ pochádza z obdobia až 1800 rokov pred naším letopočtom. Bolo to v dobe, keď vládol Starobabylonský kráľ Chammurapi, uvádzajú Právne listy. Bol to významný zákonodarca, ktorého meno sa učí dodnes práve vďaka zákonníku, ktorý presadil. Zaznamenal v ňom pravidlá, ktorými sa mali ľudia riadiť a princíp „oko za oko, zub za zub“ jasne definoval, čo sa má stať niekomu, kto ublíži inému obyvateľovi mesta.

Aj keď zákonník bol v niektorých bodoch mimoriadne krutý, predstavoval významný dokument nastoľovania poriadku. Dnes je uložený v múzeu v parížskom Louvre.

Foto: Viasat History

To, že v tej dobe išlo o pokrokovú spoločnosť, dokazuje aj to, že ženy mali veľkú mieru slobody. Mohli študovať, zakladať si vlastné podniky, či stať sa dokonca kňažkami.

Stavby, ktoré vyrážajú dych aj dnes

O legendárnych Siedmich divoch sveta počul azda každý. Práve jeden z nich, a to Visuté Semiramidine záhrady sa nachádzali v Babylone. Podľa legendy ich dala postaviť kráľovná Semiramis, no v skutočnosti to bol pravdepodobne už spomínaný kráľ Nebukadnesar II, uvádza Britannica.

Záhrady boli sériou arkádovitých terás postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z Eufratu. Záhrady boli zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Kráľ Nebukadnesar II. ich mal dať postaviť okolo roku 600 pred Kr. pre svoju manželku, aby jej pripomenul jej domov, Perziu.

Visuté záhrady od neznámeho autora. Ilu: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Záhradné terasy boli premyslene vystavané a na každej sa nachádzala hrubá vrstva zeminy, ktorá umožňovala, aby tam rástli aj stromy. Voda bola privádzaná na najvyššie položenú terasu a stekala až na spodnú. Išlo tak o úžasné architektonické dielo, ktoré dokazovalo, na akej vysokej úrovni bolo vtedajšie stavebníctvo. Záhrady však neskôr zničilo zemetrasenie.

Babylon v Biblii a veža ako urážka Boha

Okrem spomínaných záhrad bola jednou z najvýznamnejších stavieb, ktorá sa nachádzala v tomto slávnom mesta, Babylonská veža. Išlo o zikkurat, teda o chrámovú vežu s terasovitými stupňami. Ak hovoríme o Babylonskej veži, ktorej názov vyplýva z Biblie, tak máme na mysli zikkurat Etemenanki.

Babylonská veža od maliara Pietra Bruegela staršieho. Ilu: Pieter Brueghel the Elder, Public domain, via Wikimedia Commons

Táto dôležitá stavba je spomínaná aj v knihe Genezis. Obyvatelia Babylonu mali podľa Biblie stavať vežu až do neba, aby tak dokázali, že majú moc podobnú Bohu.

To sa však Bohu nepáčilo a nahneval sa. Rozhodol, že Babylončanom pomätie jazyk. „Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ píše sa v Biblii. Tento čin mal spôsobiť, že sa stavitelia nevedeli dohovoriť a vežu nemohli dostavať a od tej doby ľudia hovoria rôznymi jazykmi. Babylonská veža sa v Biblii stala symbolom bohorúhačstva a velikáštva.

No nie je to jediný úsek v Biblii, kde sa spomína Babylon. Iné zmienky, a opäť v negatívnom zmysle, nájdeme v prorockej knihe Izaiáša, kde bol Babylon považovaný za mesto hriechu. V tejto knihe nájdeme text: „A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.

Pád Babylonu od maliara Johna Martina/Public Domain

Úpadok Babylonu a Sadám Husajn

Babylon bol počas svojej dlhej histórie ohrozovaný mnohými nájazdmi zo strany nepriateľských vojsk, ktoré sa ho snažili dobyť a získať jeho poklady. To sa, samozrejme, v priebehu stáročí viackrát podarilo. Najslávnejším dobyvateľom sa stal Alexander Veľký, ktorý sa ho v roku 331 pred naším letopočtom zmocnil. Predtým bol dlhé stáročia pod nadvládou Peržanov.

Maľba Alexandra Veľlého vstupujúceho do Babylonu. Zdroj: Charles Le Brun, Public domain, via Wikimedia Commons

Alexander Veľký si mesto zamiloval a v ňom aj o osem rokov neskôr umrel. Babylon potom trpel ďalšími nájazdmi až v roku 130 pred naším letopočtom definitívne zanikol. Nezničila ho teda biblická apokalypsa, ale neustále nájazdy a jeho dobývanie spôsobili, že mesto ostalo neobývané a z istého pohľadu sa tak naplnilo aj Písmo zaznamenané v knihe Izaiáša: „Neobývaný (Babylon) bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia.

Následne sa v čase presúvame približne o 2000 rokov dopredu, kedy sa v 18. storočí začínajú postupne odkrývať pamiatky a pozostatky mesta. Toto obdobie je spojené s vykrádaním starožitností a pamiatok, ktoré z územia dnešného Iraku putovali do celého sveta, uvádza Biblica Archelogy.

Veľkú ranu archeologickej lokalite zasadila iracká vláda pod vedením Saddáma Husajna. Začalo sa s projektom obnovy Babylonu a chcel archeologickú lokalitu prestavať a vrátiť mu zašlú slávu. Navrhla sa nová stavba Semiramidiných záhrad či zikkuratu. Pri vstupe do mesta bol nainštalovaný Husajnov portrét a nápis: „Toto postavil Saddám Husajn, syn Nebukadnesara.“

Saddámove meno sa dokonca nachádzalo aj na tehlách, ktorými sa prestavoval Babylon, uvádza ABC. Práce svojskej obnovy mesta zastavila invázia do Iraku v roku 2003.

Foto: Viasat History

Ak vás téma starovekého mesta Babylon zaujíma a chceli by sa o ňom a o iných stratených mestách dozvedieť viac, sledujte seriál Stratené mestá Biblie, už v nedeľu 25. septembra o 22:00 na Viasat History. Prvá časť sa venuje veľkej potope a príbehu o Noemovi a v druhej časti sa dozviete ešte viac informácií nielen o Babylone, ale aj o starom a minimálne podobne dôležitom meste Nineve.

V spolupráci s Viasat