Ak začnete vyhľadávať informácie o Turkménsku, pravdepodobne narazíte na najnovšie hodnotenie slobody v indexe Freedom in the World, v ktorom Turkménsko získalo iba 1 bod zo 100 možných. Ide o štát, o ktorom sa v našich končinách hovorí len málo. Viac možno napovie jeho prezývka – Turkménsku sa totiž často hovorí „Severná Kórea Strednej Ázie“, a dôvodov na takéto prirovnanie je viacero.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako uvádza správa organizácie Human Rights Watch, vláda v krajine dlhodobo obmedzuje základné slobody a prísne kontroluje verejný život. „Úrady naďalej zavádzajú svojvoľné zákazy cestovania do zahraničia a zapájajú sa do nadnárodnej represie, a to aj tým, že Turkménom odopierajú možnosť obnoviť si pas v zahraničí,“ uvádza HRW.
Reportéri navštívili Turkménsko: Tvrdia, že Severná Kórea je oproti tejto krajine „bežným“ štátom
Správa zároveň spomína prípady nespravodlivo väznených osôb, obmedzovanie práv žien a dievčat či kriminalizáciu dobrovoľných vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia, za ktoré môže hroziť trest odňatia slobody až na dva roky. „Turkménske úrady netolerujú žiadny disent ani kritiku. Občianski aktivisti a kritici vlády vrátane tých v exile a ich rodín čelia neustálej hrozbe odvetných opatrení zo strany vlády,“ dodáva organizácia.
Turkménsko patrí na chvost aj v slobode médií. Vo Svetovom indexe slobody tlače sa v roku 2026 nachádza na 173. mieste, pričom za ním zostali už iba Vietnam, Afganistan, Saudská Arábia, Irán, Čína, Severná Kórea a Eritrea.
Do Turkménska prenikli reportéri v prestrojení za turistov a pokúsili sa odhaliť, aký je život v režime, o ktorom hovoríme ako o jednom z najrepresívnejších v súčasnom svete. Projekt vznikol pod záštitou produkčnej spoločnosti Nova Productions a do obehu sa dostal v roku 2024. O rok neskôr sa objavil aj na platforme YouTube.
Megalomanský Ašchabad: Kult osobnosti, dohľad sprievodcu a priehršť zákazov
Reportéri, ktorí navštívili Ašchabad, hlavné mesto Turkménska, na jeho opis používajú jediné slovo – megalománia. Pre centralizáciu moci a masívne investície býva toto mesto prirovnávané k severokórejskému Pchjongjangu.
Ulice Ašchabadu zdobia monumentálne stavby z bieleho mramoru a symboly kultu osobnosti. Prísnosť režimu podľa slov reportérov cítiť už od prvých chvíľ po vstupe do krajiny. K bežným aplikáciám v telefóne sa dostať nedalo, hotelové priestory monitorovali kamery a sprievodca neschvaľoval ani samostatný odchod z hotela.
Podobnosti so Severnou Kóreou si reportéri všimli aj počas pohybu po uliciach. Referujú o zákaze fotografovania na vybraných miestach, o dohľade sprievodcu a spomínajú aj presne stanovený itinerár, ktorý turistom povoľuje navštíviť iba vopred určené lokality. Neustále bývajú usmerňovaní, ak je reč o tom, čo sa smie a nesmie natáčať a fotiť. Príkladom je, že dostanú zákaz natáčať miestnu tržnicu, či dokonca fotiť jednu z budov z neschváleného uhla. Ako sme vás už informovali, o podobných prejavoch represívneho režimu pravidelne referujú aj návštevníci KĽDR.
Podľa reportérov je v krajine nemožné prehliadnuť, kto jej panuje. Gurbanguly Berdimuhamedow a jeho syn Serdar ovládajú Turkménsko už takmer dve desaťročia. Najmä tvár bývalého prezidenta pritom sprevádza obyvateľov aj návštevníkov na každom kroku – objavuje sa v hoteloch, televíznom vysielaní, oficiálnych brožúrach či na portrétoch vo verejných priestoroch. Raz ide o portrét, inokedy o prejav alebo zábery počas jazdy na koni či bicykli. Výraznou dominantou je jeho masívna zlatá socha.
Kult osobnosti, ktorý krajina systematicky buduje, je pritom typickým znakom autoritárskych režimov, a pripomína praktiky známe zo sovietskej éry (kult Stalina) a súčasného režimu v KĽDR (kult Kimovcov).
Prečo je v meste všetko biele? A kde je 700-tisíc obyvateľov?
Ich pobyt v hlavnom meste tak pôsobí sureálne. Sídla moci sú monumentálne, ulice nezvyčajne prázdne a obytné domy majú jednotné zelené strechy. V Ašchabade rovnako môžu jazdiť iba biele vozidlá. Farebná jednotnosť mesta je pritom výsledkom rozhodnutí vlády.
Jeden z reportérov poznamenáva, že pohľad na ulice pripomína scénu z dystopického filmu: „Rovnaké ulice, rovnaké autá, ulice sú šialene čisté. Sme v aute už desať minút a stále pozeráme na tie isté domy,“ opisuje vo francúzštine. Sprievodcu sa pýta, prečo je v meste všetko biele. Sprievodca vyhlási, že Ašchabad je „najbelším mestom na svete“ a za tento rekord si vyslúžil zápis v Guinnessovej knihe rekordov.
Rekordy sú totiž v Turkménsku takmer súčasťou štátnej identity. Zbiera ich bývalý prezident. Jeho záľuba si vyslúžila mnhoho zápisov, od najväčšej budovy v tvare hviezdy, cez najväčší štadión v tvare koňa až po najvyššiu koncentráciu fontán. Nachádza sa tu aj najväčšie ruské koleso v uzavretom priestore na svete, ktorého výstavba stála približne 66 miliónov eur.
Počas jazdy na tomto ruskom kolese získavajú reportéri výhľad na celé mesto. Namiesto ruchu veľkomesta však vidia vyľudnené ulice. Výnimku tvorí hŕstka miestnych obyvateľov, autá a pracovníčky, ktoré čistia ulice. V meste má pritom žiť približne 700-tisíc až milión obyvateľov. Reportéri však tvrdia, že majú pocit, akoby sa prechádzali po meste duchov.
Turkménsko patrí medzi najuzavretejšie krajiny sveta. V dôsledku prísnej štátnej cenzúry a medzinárodnej izolácie sa v západných médiách objavuje len zriedka a reportáže z vnútra krajiny sú vzácnosťou. Tvrdenie reportérov, že KĽDR je v porovnaní s ním „bežným“ štátom, je síce novinárskou hyperbolou, no prívlastok „Severná Kórea Strednej Ázie“ má svoje opodstatnenie. Stačí sa prejsť po hlavnom meste.
Zatiahli ho do gej klubu a sexualizovali od 15 rokov. Najkrajšiemu chlapcovi sveta zničil život filmNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku