Čierne more, vnútrozemské more ležiace medzi východnou Európou, Kaukazom a západnou Áziou, je známe nielen tmavou farbou, ale aj svojimi hlbokými a jedinečnými vodami, ktoré ho spájajú so Stredozemným morom cez Bospor a Dardanely. Táto obľúbená rekreačná oblasť, po anglicky známa ako Black Sea, však v lete ukazuje svoju prekvapivú tvár. Koncom jari sa rozsiahle oblasti Čierneho mora menia z hlbokej námorníckej modrej na tyrkysovú farbu pripomínajúcu bazén. Ide o takú dramatickú premenu, že ju v priebehu niekoľkých týždňov zachytil najnovší satelit NASA na sledovanie oceánov aj astronaut s fotoaparátom Nikon.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako informuje portál Yahoo, dňa 22. júna 2026 zaznamenal prístroj Ocean Color Instrument na satelite PACE tento masívny rozkvet v širšej oblasti Čierneho mora. Približne o mesiac skôr, 27. mája, namieril člen posádky Expedície 74 na palube ISS fotoaparát Nikon Z9 s 50 mm objektívom na Bospor a zachytil fytoplanktón, ako vytvára víriace sa prúdy v tomto slávnom istanbulskom prielive. Tímy NASA neskôr tento záber orezali a zvýšili jeho kontrast, no samotná tyrkysová farba žiadne filtre nepotrebovala.
View this post on Instagram
Jediný mikroskopický organizmus dokáže potichu prefarbiť celé more – a tento úkaz je viditeľný zo vzdialenosti 400 kilometrov. Na svedomí to majú kokolitoforidy – mikroskopický fytoplanktón obohnaný platničkami z uhličitanu vápenatého, takzvanými kokolitmi. Keď ich počas neskorej jari a začiatkom leta naraz masívne zakvitnú miliardy, ich reflexné schránky rozptýlia slnečné svetlo a povrchovú vodu premenia na mliečnu tyrkysovú.
Zmena farby je viditeľná z vesmíru
Predstavte si to ako instagramový filter aplikovaný na tisíce štvorcových kilometrov otvoreného oceánu, s tým rozdielom, že za týmto algoritmom stojí čistá biológia. V iných ročných obdobiach však dominujú rozsievky so schránkami z oxidu kremičitého, voda stmavne a Čierne more opäť ladí so svojím menom. Ako poznamenáva NASA Earth Observatory, fytoplanktón „maľuje vodu farbou takou žiarivou, že je viditeľná z vesmíru“.
Akokoľvek úchvatne to vyzerá, toto kvitnutie plní dôležitú vedeckú úlohu, pričom satelity sú jediným nástrojom, ktorý dokáže zachytiť jej rozsah. Okrem vizuálneho divadla slúžia tieto kvitnutia ako ukazovateľ zdravia oceánov v reálnom čase. Kokolitoforidy absorbujú počas rastu uhlík a po úhyne ich schránky klesajú na dno, čím ho na dlhé obdobia uzamykajú v morských usadeninách. Satelitné snímky sa tak stávajú kľúčovým nástrojom na monitorovanie procesu, aký pobrežné laboratóriá v takomto rozsahu nedokážu zachytiť.
NASA dokumentuje kvitnutie v Čiernom mori už vyše dvadsať rokov. Prístroje MODIS zachytili podobné tyrkysové víry v roku 2008 pri mestách Sinop a Samsun a opäť v roku 2022 pri pobreží Rumunska, Bulharska a Turecka. Satelit PACE tento pohľad výrazne posúva vpred a s vyššou presnosťou a frekvenciou meria aj tie najjemnejšie zmeny vo farbe oceánu. To je kľúčové, pretože otepľujúce sa vody a meniace sa prúdy živín môžu ovplyvniť načasovanie aj zloženie kvitnutia, čo slúži ako včasné varovanie pred narušením ekosystému skôr, než si to ktokoľvek všimne z brehu.
Pri pohľade na satelitnú snímku, ktorá pôsobí takmer až nereálne, je ľahké o nej pochybovať. Tieto kvitnutia sú však skutočné a spomínané mikroskopické organizmy vysielajú reálne dáta o uhlíkovom rozpočte planéty, ktoré žiadne laboratórium na pevnine nedokáže v takomto rozsahu napodobniť. PACE ich preto neustále sleduje.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku