Mnohí študenti vstupujú na vysokú školu s predstavou, že diplom im automaticky otvorí dvere k nadpriemernému platu. Realita na trhu práce je však oveľa zložitejšia. Nová analýza ukazuje, že rozdiely medzi absolventmi jednotlivých škôl a odborov sú výrazné. Kým niektorí si po skončení štúdia hľadajú pozície s platom blížiacim sa k 2000 eurám, iní reagujú aj na ponuky, ktoré nepresahujú 1300 eur mesačne.
Platové nároky absolventov vysokých škôl sú pomerne rozdielne. Najvyššie mzdy očakávajú absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Priemerný ponúkaný plat v inzerátoch, na ktoré reagovali, bol 1641 eur. Nasledujú absolventi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity s 1577 eurami a absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave s ponúkaným priemerom 1537 eur.
Absolventi znižujú svoje očakávania
Na opačnom konci rebríčka sú absolventi teológie a pedagogiky, priemerný ponúkaný plat v inzerátoch, ktoré ich zaujali, nebol ani 1300 eur mesačne. Vyplýva to z analýzy portálu Profesia. „Najvyššie nároky majú absolventi Technickej fakulty SPU, ktorí reagujú na ponuky s priemerným platom takmer 2000 eur. Podobne sú na tom absolventi a absolventky Fakulty informatiky a informačných technológií STU a trojicu uzatvára Lekárska fakulta UK. Priemerný ponúkaný plat v inzerátoch, na ktoré reagovali jej absolventi, bol 1800 eur,“ priblížila PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.
Podľa aktuálnych dát portálu Platy.sk je priemerná základná mesačná mzda zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa a praxou do jedného roka, vo veku od 23 do 26 rokov, za posledných 12 mesiacov 1603 eur. Vyššie platové očakávania, ako je tento priemer, vykazujú absolventi z 12 fakúlt na Slovensku. Pre porovnanie, vo vlaňajšej analýze mali nadpriemerné očakávania absolventi 25 fakúlt, rok predtým až z 36.
Mnohí absolventi pracujú mimo svojho odboru
Absolventi podľa Melcerovej zrejme narazili na realitu pracovného trhu, keď klesá množstvo ponúk pre juniorov, konkurencia vo výberovom procese je veľmi veľká, a tak sú napokon aj tí z vyhľadávanejších odborov nútení reagovať aj na ponuky na nižšie pozície. Analýza zároveň priniesla aj porovnanie, ktorí z absolventov najčastejšie zotrvajú vo vyštudovanom odbore.
Najväčšiu mieru zotrvania v odbore ukázala analýza pri absolventoch informatiky a strojárstva. Čerství informatici a informatičky vo veľkom reagujú na pozície ako programátor, IT analytik či softvérový inžinier. Strojári si zasa primárne vyberajú ponuky na konštruktérov, procesných inžinierov, projektantov či technológov.
Na opačnej strane sú absolventi odborov s najnižšími platovými očakávaniami, ktorých najviac láka administratíva a obchod. Absolventi pedagogiky, umenia, teológie či filozofie najčastejšie reagujú na inzeráty na administratívnych pracovníkov, predavačov, asistentov či recepčných. Práca v ich vlastnom odbore sa v najčastejších reakciách vôbec nenachádza.
Firmy podľa zamestnávateľov čelia rastúcemu tlaku
Platy absolventov vysokých škôl na Slovensku ovplyvňuje nielen to, aký odbor vyštudovali, ale aj aktuálna situácia na trhu práce. Hoci technické a IT odbory si naďalej držia povesť najžiadanejších a najlepšie platených, odborníci upozorňujú, že firmy sú pri prijímaní nových zamestnancov čoraz opatrnejšie. Mnohí mladí ľudia tak po skončení štúdia narážajú na realitu, ktorá je od ich pôvodných predstáv výrazne odlišná.
Na situáciu na pracovnom trhu upozorňujú aj zamestnávatelia. Republiková únia zamestnávateľov, ktorá zastupuje firmy zamestnávajúce viac ako 380 000 ľudí, nedávno vyzvala vládu, aby čo najskôr predstavila opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Podľa jej predstaviteľov sa podnikateľské prostredie v poslednom období dostáva pod čoraz väčší tlak a bez zmien sa to môže prejaviť aj na pracovnom trhu a mzdách.
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga upozornil, že mnohé firmy odkladajú investície a obávajú sa prijímať nové záväzky či úvery. Dôvodom má byť neistota spojená s konsolidáciou verejných financií, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením, ale aj so slabším vývojom tržieb. Zamestnávatelia zároveň dlhodobo poukazujú na vysoké ceny energií, ktoré podľa nich znižujú konkurencieschopnosť slovenských podnikov v zahraničí.
RÚZ preto navrhuje viacero opatrení, ktoré by mali podnikateľské prostredie zlepšiť. Medzi nimi je opätovné zavedenie rovnej dane, zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie systému DPH či rozsiahlejšie odbúravanie byrokracie. Zamestnávatelia zároveň tvrdia, že štát by mal hľadať úspory predovšetkým vo vlastných výdavkoch, nie ďalším zvyšovaním zaťaženia firiem.
Podľa viceprezidenta RÚZ Jozefa Špirka predložili zamestnávatelia ministerstvu hospodárstva približne 200 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Do finálnej podoby sa však dostalo len niekoľko z nich. Ministerstvo hospodárstva deklarovalo pripravenosť pokračovať v rokovaniach s podnikateľským sektorom, o ďalších krokoch sa však má rozhodovať až v septembri. Zamestnávatelia pritom upozorňujú, že firmy potrebujú jasné signály a stabilné podmienky čo najskôr, aby mohli investovať, vytvárať nové pracovné miesta a zvyšovať mzdy zamestnancov.
Nahlásiť chybu v článku