Astronomické leto sa nezadržateľne blíži a spolu s ním prichádza aj jeden z najvýznamnejších okamihov roka. Letný slnovrat prinesie najdlhší deň a najkratšiu noc, no v minulosti mal pre našich predkov oveľa hlbší význam. Spájali sa s ním magické tradície, tajomné povery aj oslavy, ktoré sa na niektorých miestach zachovali dodnes.
Astronomické leto sa začína v nedeľu (21. 6.) letným slnovratom, keď je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k Slnku. V tomto období je deň najdlhší v roku a slnko je nad obzorom 16 hodín a desať minút. S nocou sa vyrovná v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu 21. decembra. TASR o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
So slnovratom sa spájajú staré slovanské tradície
Slávnosť letného slnovratu je jedným z najvýznamnejších sviatkov Slovanov a sú s ním spojené viaceré rituály. „Na mnohých miestach sa zapaľujú jánske ohne, skáče sa cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú vence či vykonávajú obradné kúpania. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatku vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody,“ priblížil Rapavý.
Ako doplnil, do súčasnosti sa zachovali krajové názvy spojené s kúpaním, napríklad Kupalo, Kupajlo, Kalojan alebo aj označenie najkratšej noci v roku ako Vajano odvodené od slovného spojenia svätý/svetlý Jano. Podľa ľudovej tradície sa v túto noc otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie.
Význam slnovratu poznali už staroveké civilizácie
Podotkol, že letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu slnka. Tento súvis podľa Rapavého možno nájsť napríklad aj u známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako 5000 rokov.
Letný slnovrat môže nastať 20. alebo až 22. júna. Naposledy nastal 20. júna v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, a 22. júna bude až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje, čo bude trvať až do roku 4000, keď bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako v súčasnosti,“ dodal Rapavý.
Aké bude leto?
Po mesiacoch zimy, chladných rán a krátkych dní sa počasie postupne mení. Dni sa predlžujú, teploty začínajú rásť a mnohí už pomaly myslia na leto, dovolenky či oddych pri vode. S príchodom jari sa prirodzene objavuje aj otázka, aké počasie nás čaká v najteplejšej časti roka.
Podľa analýzy meteorologického portálu Severe Weather Europe sa pritom v Tichom oceáne začína proces, ktorý môže ovplyvniť počasie na veľkej časti planéty vrátane Európy. Klimatický jav La Niña, ktorý v posledných rokoch výrazne zasahoval do globálneho počasia, sa postupne rozpadá a pod hladinou oceánu sa objavujú veľké oblasti teplej vody. Práve tie môžu byť začiatkom opačného javu nazývaného El Niño.
Zmena v oceáne môže ovplyvniť počasie na celom svete
Aj keď sa to môže zdať vzdialené, dianie v tropickom Pacifiku dokáže výrazne ovplyvniť počasie na celej planéte. Klimatický systém, ktorý meteorológovia označujú ako ENSO, totiž riadi striedanie dvoch javov, La Niña a El Niño. La Niña je spojená s ochladzovaním vody v tropickom Pacifiku.
Keď je tento jav aktívny, môže meniť prúdenie vzduchu v atmosfére a ovplyvňovať počasie na rôznych kontinentoch. V niektorých oblastiach spôsobuje viac zrážok, inde naopak prispieva k suchu alebo k chladnejším podmienkam. Teraz však podľa meteorologických meraní studené vody postupne slabnú. Pod hladinou oceánu sa zároveň začína hromadiť veľké množstvo teplejšej vody. Keď sa táto teplá voda dostane na povrch, môže to spustiť vznik javu El Niño.
El Niño patrí medzi najsilnejšie klimatické javy
El Niño znamená výrazné otepľovanie vody v tropickom Pacifiku. Tento proces dokáže meniť cirkuláciu vzduchu v atmosfére a následne ovplyvniť počasie na veľkej časti planéty. Keď sa El Niño rozvinie, môže mať rôzne dôsledky. V niektorých častiach sveta sa objavujú silné dažde a záplavy, inde sa zvyšuje riziko sucha alebo extrémnych horúčav.
Zmeny sa môžu prejaviť aj v hurikánových sezónach alebo v priebehu zimy na severnej pologuli. Meteorológovia upozorňujú, že ide o jeden z najdôležitejších prírodných javov, ktorý ovplyvňuje globálne počasie v krátkodobom horizonte.
V roku 2026 by sa mohol jav opäť objaviť
Dlhodobé klimatické modely naznačujú, že nová fáza El Niño by sa mohla začať formovať počas roka 2026. Ak bude otepľovanie oceánu pokračovať, existuje dokonca možnosť, že by sa jav mohol zosilniť až do veľmi silnej epizódy. Meteorológovia v takom prípade hovoria o takzvanom jave Super El Niño.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku