Doručenie dôchodkovej prognózy 3,4 milióna klientom Sociálnej poisťovne (SP) splnilo svoj kľúčový cieľ, ktorým bolo, aby sa výrazne zvýšil záujem pracujúcich ľudí o ich budúce dôchodky. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Pobočky SP podľa neho čelia obrovskému náporu poistencov a zároveň v máji o desiatky tisíc vzrástol počet používateľov elektronického účtu poistenca a aplikácie SP. „Ľudia pochopili, že dôchodková prognóza je užitočná v tom, že okrem dôchodkového veku alebo odhadu výšky dôchodku sa z nej dozvedeli aj to, či majú alebo nemajú zaevidované všetky odpracované roky,“ povedal Tomáš. Dôchodkovú prognózu podľa neho SP doručila 3,4 milióna ľuďom a približne 135 000 si zásielku neprevzalo.
Minister vyzval najmä mladšie ročníky, aby sa s návštevou pobočiek Sociálnej poisťovne neponáhľali a dali priestor ľuďom starším ako 50 rokov. „Chcem poprosiť všetkých ľudí, aby naozaj zachovali pokoj, aby si dohodli termín v Sociálnej poisťovni a si to možno aj v neskoršom termíne vybavili, a aby teda vznikol priestor pre tých, ktorí majú 50+, pretože oni majú bližšie k dôchodkovému veku,“ povedal Tomáš.
Najväčšiu polemiku vyvolali chýbajúce roky
Dôchodková prognóza priniesla poistencom termín odchodu na dôchodok, odhadovanú sumu dôchodku a počet započítaných rokov dôchodkového poistenia. Práve v tejto časti podľa ministra vyvolala prognóza najväčšiu polemiku. Ľudia podľa neho pochopili, že nejde o chybu SP, ale ak nemajú niektoré roky evidované, tak je to chyba ich zamestnávateľov, ktorí nedodali Sociálnej poisťovni takzvané evidenčné listy. Firmy však majú na základe novely zákona povinnosť do konca tohto roka chýbajúce evidenčné listy doplniť.
U zaniknutých spoločností si SP na základe informácií od klienta vyžiada podklady z archívu, no v prípade, že nie sú ani tam, musí dokázať, že vo firme pracoval samotný občan. To isté by ich podľa Tomáša čakalo pred odchodom na dôchodok. K ďalším nezaevidovaným obdobiam môžu patriť doby štúdia na strednej a vysokej škole, čo sa však týka iba tých, čo študovali pred rokom 2004 a tiež napríklad doba povinnej vojenskej služby.
Niektorým chýba štúdium alebo vojenská služba
Zatiaľ čo v prípade vysokoškolského štúdia postačí diplom, v prípade štúdia na strednej škole podľa ministra nie je možné automaticky určiť, koľko rokov zo strednej školy je možné započítať, keďže sa v minulosti menila doba povinnej školskej dochádzky.
„Niektorým môžeme započítať tri, niektorým dva roky, a tam už je asi potrebná spolupráca s občanom samotným,“ dodal Tomáš. Vydávanie dôchodkových prognóz schválil parlament väčšinou takmer všetkých prítomných poslancov v lete 2023. Dôchodkovú prognózu bude SP zasielať aj v ďalších rokoch, a to poistencom starším ako 50 rokov raz ročne a mladším ročníkom raz za päť rokov.
Dôchodkové prognózy sa stretli s kritikou
Dôchodkové prognózy sa pritom v posledných týždňoch stali jednou z najdiskutovanejších tém na sociálnych sieťach. Kým ministerstvo a Sociálna poisťovňa hovoria o úspešnom projekte, ktorý ľudí motivoval viac sa zaujímať o svoju budúcnosť, mnohí poistenci upozorňovali na nezrovnalosti v doručených údajoch. Viacerí tvrdili, že v prognózach nenašli všetky odpracované roky, iným systém zobrazil len neúplné informácie alebo odhad dôchodku, ktorý považovali za nereálny.
Pozornosť vyvolali najmä extrémne prípady. Na verejnosť sa dostali prognózy s odhadovaným dôchodkom vo výške len niekoľkých eur, ale aj také, ktoré počítali s budúcou penziou presahujúcou hranicu 3 000 eur mesačne. Práve tieto rozdiely vyvolali medzi ľuďmi otázky o tom, z akých údajov Sociálna poisťovňa pri výpočtoch vychádzala a nakoľko možno prognózy považovať za spoľahlivý obraz budúceho dôchodku.
Kritiku projektu adresovala aj opozícia. Predstavitelia opozičných strán tvrdia, že namiesto väčšej istoty priniesli prognózy medzi ľudí zmätok a obavy. Sociálna poisťovňa však opakovane vysvetľuje, že prognóza je orientačný dokument založený na aktuálne dostupných údajoch a jej cieľom je upozorniť poistencov aj na prípadné chýbajúce obdobia dôchodkového poistenia. Práve preverenie týchto údajov patrí podľa ministra práce k najväčším prínosom celého projektu, keďže mnohí ľudia by na nezrovnalosti prišli až tesne pred odchodom do dôchodku.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku