Reforma územného plánovania a problematika dostupného bývania boli hlavnými témami stredajších rokovaní podpredsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPaV) SR Ivana Ziziča so zástupcami Generálnych riaditeľstiev Európskej komisie (EK) pre hospodársky rast (DG GROW) a energetiku (DG ENER). Informuje o tom spravodajca TASR.
Zizič pripomenul, že s expertmi z útvaru Európskej komisie pre hospodársky rast jeho delegácia hovorila o reforme územného plánovania, digitálneho územného plánovania, vrátane zákona o územnom plánovaní. „Hovorili sme o tom, že mesto alebo obec majú povinnosť do roku 2032 mať digitálne územné plány, a ako to môže pomôcť pri výstavbe a bývaní ako takom,“ uviedol.
Nový európsky Bauhaus a spolupráca s Európskou komisiou
Rokovali aj o tom, že ÚÚPaV je kontaktným bodom Nového európskeho Bauhausu a čo to všetko znamená, akú pridanú hodnotu by mohla Európska komisia priniesť, v dobe, keď Slovensko pripravuje kritériá Nového európskeho Bauhausu, ktoré by chcelo implementovať do nového programovacieho obdobia, ako tie kritériá zjednodušiť, zefektívniť a stransparentniť.
Rokovania na pôde Generálneho riaditeľstva pre energetiku sa tiež týkali reforiem, ktoré má na starosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, okrem reformy digitálneho územného plánovania bola reč aj o reforme z pohľadu výstavby.
„Hovorili sme o kritériách, ktoré tvorí náš úrad, o architektonickej politike Slovenska, ktorú úrad vytvoril koncom minulého roka. Aktuálne sa nachádzame v aplikačnej fáze, tvoríme pracovné skupiny, formálne alebo neformálne, a pracujeme na opatreniach, ktoré môžu pomôcť zlepšiť nielen územné plánovanie a výstavbu, ale možno aj nejaké vzdelanie o architektúre, o urbanizme, o územnom plánovaní a tak ďalej,“ vysvetlil Zizič.
Nedostatok kapacít na tvorbu bývania a investičné možnosti
Spresnil, že so zástupcom generálneho riaditeľa DG ENER Matthewom Baldwinom prebrali aj možnosti, ako pomôcť rozbehnúť takéto aktivity, pretože podľa Európskej komisie je na Slovensku nedostatok kapacít na tvorbu bývania.
„Viac ako 600.000 ubytovacích jednotiek chýba každý rok. EÚ je schopná vytvoriť niečo okolo 1,6 milióna jednotiek. Je tam šesťstotisícová medzera. To znamená, aké veci by sa dali aplikovať, vymyslieť, implementovať, ktoré by čo najviac zrýchlili tvorbu bývania,“ opísal situáciu. Upozornil, že aj šéfka EK Ursula von der Leyenová za jednu z veľmi dôležitých tém považuje dostupné bývanie, takže možno očakávať, že v ďalšom programovacom období (2028 – 2034) sa objaví viac peňazí pre túto oblasť.
Slovensko podľa Ziziča akoby vypredalo fond nájomného bývania, predalo ho ľuďom, ktorí tam bývali, a vznikla medzera, ktorú potrebuje doplniť. Ako vhodné nástroje na strane štátu vníma mechanizmy Štátneho fondu rozvoja bývania a nedávno vytvorenú Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB). Dodal, že viaceré banky a európske investičné banky zvažujú tieto mechanizmy, lebo potrebujú zrýchliť tvorbu dostupného bývania aj prostredníctvom investícií.
„Tá priemerná doba, kým niečo postavíme, je relatívne dlhá. Aj preto sa vlani, po takmer 50 rokoch, menil stavebný zákon, ktorý zjednodušuje a zlučuje povoľovacie procesy. Takisto aj reforma územného plánovania a dôvod, prečo vznikol náš úrad, sú ďalšie dôležité mechanizmy, ktoré tie veci urýchlia. To je jedna z kľúčových vecí, o ktorých Európska komisia dobre vie,“ odkázal Zizič. A dodal, že hovoriť s expertmi EK treba aj o tom, ako možno viac pomôcť komerčnému sektoru s výstavbou ako takou.
Nahlásiť chybu v článku