Pri Vrábľoch našli 77 kostier bez hláv: Archeologické nálezisko je skutočným unikátom

V blízkosti mesta Vráble odkryli archeológovia neolitické pohrebisko so 77 bezhlavými kostrami. Ako sa sem dostali a prečo im chýbajú hlavy? Nová štúdia odhalila detaily.

Nie je známe, kam sa podeli lebky

Ako informuje web IFL Science, v časopise Proceedings of the Prehistoric Society bola druhého júna uverejnená štúdia týkajúca sa zvláštneho miesta pri Vrábľoch. Keď sa ešte v roku 2012 začali práce na vykopávkach, odborníci nemali príliš veľké očakávania.

Ukázalo sa, že na mieste sa kedysi nachádzala neolitická osada. Obývaná bola v rokoch 5250 až 4950 pred naším letopočtom. Pozostávala z približne 300 domov v troch štvrtiach a bola obklopená obvodovou priekopu. V rokoch 2016 a 2017 sa podarilo objaviť niekoľko pohrebísk, ale až v roku 2022 archeológovia pochopili skutočný rozsah toho, čo objavili.

V priekope sa podarilo nájsť pozostatky 77 tiel, ktorých lebky však experti nikde nájsť nevedeli. Jedinou výnimkou je jedno dieťa, ktorého lebka zostala neporušená. Nie je známe, čím bolo odlišné práve toto dieťa. Všetky telá boli pochované približne v rovnakom čase, no spočiatku sa zdalo, že bez nejakého zjavného usporiadania.

Čo sa tu udialo?

Podľa odborníkov je to podivná a brutálna scéna, domnievajú sa ale, že nejde o unáhlený akt násilia v zápale boja počas vojnového obdobia, ani o panickú reakciu na katastrofu, ako napríklad mor. Nedávne skúmanie kostí prinieslo nové informácie a naznačuje, že zmiešané pozostatky boli pochované spôsobom, ktorý výskumníci opisujú ako „zdanlivo usporiadané rozloženie“. Boli usporiadané opatrne a so zámerom, a nie len nejako nahádzané do priekopy. Vyjadrili sa, že s telami bolo zjavne manipulované.

„Analýza naznačuje, že nedošlo k násilnej dekapitácii, ale lebky boli skôr zručne odstránené,“ uviedla vo vyhlásení Dr. Katharina Fuchsová, biologická antropologička, ktorá je zároveň spoluautorkou štúdie.

„Ukladanie tiel a ich častí mohlo byť súčasťou zložitejších, zmysluplnejších a opakujúcich sa praktík,“ dodal spoluautor Dr. Nils-Müller-Scheeßel. Autori sa domnievajú, že lebky boli možno odstránené v rámci zvláštneho obradu s dôrazom kladeným práve na ľudskú hlavu.

Nie je ľahké nálezu porozumieť

V súčasnosti ale nie je jasné, kam boli po obrade lebky odnesené a čo sa s nimi dialo ďalej. To značne sťažuje posúdenie rituálnych praktík, ale aj to, či pochovaní ľudia predtým utrpeli nejaké poranenie hlavy. Napriek tomu, že výskum prebieha už niekoľko rokov, teda stále nie je možné s istotou určiť, čo sa vlastne na mieste nálezu odohralo.

Navyše, nie je ľahké porozumieť tomu z pohľadu človeka žijúceho v 21. storočí, ktorý sa usiluje vžiť do mysle raného poľnohospodára, ktorý žil v strednej Európe pred siedmimi tisícročiami. „Musíme vychádzať z toho, že zvyky boli zakorenené v úplne odlišných významových kontextoch, než aké poznáme v moderných spoločnostiach. Práve to robí ich interpretáciu takou náročnou,“ dodávajú odborníci.

Výskumníkov čaká ešte veľa práce

Pochopiteľne, experti pred sebou majú ešte mnoho práce. Ďalší výskum sa zameria na izotopovú analýzu a analýzu DNA, aby objasnil geografický pôvod, strava a príbuzenské vzťahy jedincov, ktorí sú tu pochovaní.

Vedci poukazujú na to, že v bezprostrednom okolí mesta sa nenachádzajú žiadne porovnateľné náleziská. Podobné je možné nájsť v častiach juhovýchodnej Európy a najmä v juhozápadnej Ázii, kde bolo odstraňovanie lebiek pred pochovaním dobre zdokumentovanou praxou. Je tak jasné, že Vráble sú výnimočným archeologickým náleziskom.

Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o jazere, ktoré za jedinú noc pripravilo o život 1 800 ľudí.

Otvoriť galériu (3)

Pozri aj:

Filippo je autobusár: Cestujúceho môžem odmietnuť prepraviť. Ľudia si neuvedomujú, že za zápchy nemôžem