Súčasné znižovanie dopytu po zemnom plyne v dôsledku vojny v Iráne, keď vlády prijímajú opatrenia na zmiernenie energetickej krízy, môže v prípade pretrvávania konfliktu viesť k systémovej deštrukcii dopytu. Povedal to v stredu predseda Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GECF) Philip Mshelbila. Informovala o tom agentúra Reuters.
V reakcii na vypuknutie konfliktu na Blízkom východe, po tom, ako Izrael a USA 28. februára napadli Irán, na čo Teherán reagoval zablokovaním Hormuzského prielivu, krajiny závislé od dodávok energií z Blízkeho východu zvýšili produkciu energií z uhlia a začali urýchľovať presun k obnoviteľným zdrojom. Podľa Mshelbilu, šéfa GECF kontrolujúceho až 70 % potvrdených rezerv zemného plynu vo svete, je to zatiaľ krátkodobá reakcia na krízu.
Africké krajiny nedokážu vyplniť medzeru na trhu
„Ak by sa konflikt teraz skončil, trh sa zotaví do šiestich mesiacov, prípadne do roka. Ak však bude trvať napríklad pol roka, súčasné núdzové opatrenia sa môžu zmeniť na štrukturálne,“ povedal Mshelbila v Paríži na konferencii o investíciách do energetiky v Afrike.
Šéf GECF na konferencii, na ktorej boli aj ministri energetiky z afrických krajín, zároveň uviedol, že africké krajiny nedokážu vyplniť vzniknutú medzeru na trhu. „Ak si vezmete plynovody z Alžírska či Líbye smerujúce do Európy, ani jeden z nich nejde naplno,“ dodal Mshelbila s tým, že veľké množstvo plynu na kontinente je stále v zemi. Výsledkom je obsadzovanie európskeho aj ázijského trhu s plynom producentmi zo Severnej Ameriky.
Nahlásiť chybu v článku