Viac ako 700 ľudí zahynulo v Iráne od začiatku americko-izraelskej operácie, uviedla v pondelok americká Agentúra pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA). TASR o tom informuje podľa správy stanice CNN.
HRANA tvrdí, že od soboty prišlo v islamskej republike o život najmenej 742 ľudí vrátane 176 detí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí. Organizácia tiež informovala, že overuje správy o stovkách úmrtí.
Hlásia stovky obetí
Okrem strát na životoch zaznamenala skupina za posledný deň aj škody na náboženských stavbách a domoch, napríklad na mešite v meste Karadž neďaleko Teheránu či niekoľkých obytných budovách.
Iránske úrady tiež hlásili škody na budovách nemocníc v Teheráne. Zasiahnuté boli aj vojenské ciele na západe krajiny, letecká základňa v Isfaháne a armádna základňa v hlavnom meste. Stanica CNN uviedla, že nedokázala nezávisle overiť tieto informácie. Iránsky Červený polmesiac v pondelok oznámil, že v dôsledku americko-izraelských útokov v Iráne zahynulo od soboty najmenej 555 ľudí.
Trump nevylučuje vyslanie pozemných jednotiek
Americký prezident Donald Trump v pondelok pre denník New York Post povedal, že nevylučuje v prípade potreby vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu. Zopakoval, že prebiehajúca vojenská operácia podľa neho postupuje rýchlo. V rozhovore tiež obvinil Teherán, že sa rozhodol stiahnuť z rokovaní s Washingtonom. Informuje o tom TASR.
„Nemám strach z vyslania vojakov do terénu – na rozdiel od ostatných prezidentov, ktorí hovoria: ‚Vojaci do terénu nepôjdu.‘ Ja to nehovorím,“ vyhlásil. Neočakáva však, že bude takéto nasadenie potrebné. Trump povedal, že konečné rozhodnutie zaútočiť na Irán učinil po posledných rokovaniach, ktoré sa uskutočnili minulý štvrtok v Ženeve. Z časti ho vraj ovplyvnili spravodajské informácie, že Teherán v tajnosti znovu začal pracovať na jadrových projektoch.
Hormuzský prieliv má byť údajne uzavretý
Iránske Revolučné gardy v pondelok varovali, že podpália každú loď, ktorá sa pokúsi preplávať cez Hormuzský prieliv. Zároveň opäť tvrdili, že tento prieliv spájajúci Perzský záliv s Arabským morom je uzavretý. Informoval o tom web stanice Sky News, píše TASR.
Cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu a jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií. Revolučné gardy už v sobotu po spustení americko-izraelských útokov na Irán upozornili, že plavba cez Hormuzský prieliv je nebezpečná, a preto je pre lode uzavretý.
Oficiálne však Irán prieliv neuzavrel a minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uistil, že to ani nemá v úmysle. Napriek tomu sa plavba cez túto strategickú námornú cestu prakticky zastavila.
Cez Slovensko prelietali tankery aj transportné stroje
Ako upozornil Denník N na základe údajov z Flightradaru, v pondelok počas obeda preleteli nad Slovenskom štyri lietadlá KC-135 Stratotanker. Ide o tankovacie stroje, ktoré umožňujú dopĺňať palivo stíhačkám a bombardérom priamo vo vzduchu.
Už niekoľko hodín predtým cez Slovensko leteli aj transportné lietadlá C-17 Globemaster zo základne v nemeckom Ramsteine. Tieto stroje patria medzi najväčšie vojenské transportné lietadlá na svete. Dokážu prepravovať vojakov, ťažkú techniku, muníciu aj zásoby.
Tankery KC-135 zas zabezpečujú, aby bojové lietadlá mohli operovať na veľké vzdialenosti bez nutnosti pristátia. Podobná letecká premávka prebiehala nad Slovenskom aj počas víkendu, keď sa útoky začali. Lietadlá zvyčajne štartujú z amerických základní v Európe alebo priamo z USA, následne prelietavajú cez strednú Európu a pokračujú smerom na základne v Izraeli, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte či Katare.
Prelety vojenských lietadiel členských štátov NATO sa podľa doterajšej praxe oznamujú slovenským úradom. V prípade využitia slovenských letísk by bolo potrebné aj formálne povolenie, aktuálne však ide len o prelety ponad územie krajiny.
Víza neriešte, na týchto miestach sa nezdržiavajte: Ak vypukne vojna, dodržiavajte základné pravidlá
Nahlásiť chybu v článku