Od 1. januára 2026 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v oblasti práce, miezd a zdaňovania, ktoré sú súčasťou konsolidácie verejných financií. Dotknú sa daňovo-odvodového zaťaženia práce a progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb. Na druhej strane výrazne vzrastie minimálna mzda.
Na výplate v januári sa zmeny ešte neprejavili, no práve tá februárová už bude viditeľne nižšia. Na výplatnej páske rovnako uvidíte vyššie odvody, na účet dostanete menej peňazí. Rovnako vyššie odvody čakajú aj na živnostníkov.
Súčasťou konsolidačných opatrení je rozšírenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb. K doterajším sadzbám dane vo výške 19 % a 25 % pribudnú od roku 2026 ďalšie daňové pásma. Sadzba 30 % sa bude uplatňovať na časť základu dane presahujúcu 60,349,21 eura a sadzba 35 % na príjmy nad 75,010,32 eura. Vyššie daňové zaťaženie sa tak dotkne najmä osôb s nadpriemernými príjmami.
U príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti sa uplatnia sadzby iba vtedy, ak výška zdaniteľných príjmov presiahne sumu 100 000 eur. Do tejto sumy je sadzba dane z príjmov 15 %.
Zmeny sa budú vzťahovať na príjmy zo zamestnania, z podnikania, prenájmu nehnuteľností, použitia umeleckých diel a výkonov, ako aj na ostatné príjmy. Cieľom úprav je posilnenie príjmovej stránky verejných financií.
Vyššie odvody na zdravotné poistenie
Od roku 2026 sa zároveň zvýši odvod na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca o jeden percentuálny bod zo 4 % na 5 %. Spolu s úpravami daňových sadzieb ide o opatrenia, ktoré zvýšia celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce a budú mať vplyv na fungovanie trhu práce.
Zmeny sa dotknú aj mzdovej oblasti. Keďže sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy nedohodli, minimálna mzda bude od 1. januára 2026 určená automatom na úrovni 60 % priemernej mzdy. Zvýši sa na 915 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 99 eur. Na minimálnu mzdu sú naviazané aj príplatky za nočnú prácu a prácu počas víkendov, ktoré sa od roku 2026 automaticky zvýšia.
Uvedené opatrenia vyplývajú zo schválených legislatívnych zmien a z konsolidačných balíkov verejných financií prijatých v roku 2025 a majú zabezpečiť stabilizáciu verejných financií v nasledujúcich rokoch.
Skúste si odkladať
Rok 2026 so sebou prinesie viacero výziev, ktoré sa dotknú slovenskej ekonomiky, ako aj peňaženiek obyvateľov. Pokračujúca konsolidácia verejných financií, ceny energií, vývoj na svetových trhoch či obchodné napätia a rastúce clá môžu posunúť ceny tovarov a služieb nahor. Očakáva sa skôr pomalší ekonomický rast, mierny nárast nezamestnanosti a pomalší reálny rast miezd. Aj preto bude mimoriadne dôležité narábať s peniazmi čo najefektívnejšie, zdôraznila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
V tejto súvislosti je podľa nej potrebné urobiť si poriadok v rodinnom rozpočte. „Mnohí Slováci majú stále tendenciu hospodáriť od výplaty k výplate a spoliehať sa na pocit, že finančne to ´nejako vyjde´. Podľa údajov Eurostatu má až 10 % Slovákov problém vyžiť zo svojich príjmov. Nemusí to byť ale vždy iba z dôvodu nižších príjmov. Problémom môžu byť neadekvátne vysoké výdavky,“ upozornila odborníčka.
Domácnostiam preto odporúča praktizovať mesačné „finančné prehliadky“. „Prehľad o výške výplaty máme zväčša všetci, horšie je to už s výdavkami, najmä tými každodennými. Mesačné príjmy, ale i všetky náklady by mali mať svoje miesto v tabuľke alebo aplikácii. Vďaka tomu môžeme odhaliť úniky vo výške 10 až 15 % mesačného rozpočtu,“ vyčíslila Sadovská.
Nevyhnutnosťou je podľa nej aj vytvorenie finančnej rezervy. Ide o ľahko dostupné peniaze, uložené napríklad na bežnom bankovom účte, ktoré je možné použiť okamžite alebo v krátkom čase. „Vo všeobecnosti sa odporúča mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Platí pritom, že čím nestabilnejší príjem, tým väčšiu rezervu by si mala domácnosť vytvoriť,“ priblížila. Kľúčové je podľa nej pravidelné odkladanie určitej sumy, napríklad vo výške 5 až 10 % príjmu, ktorá sa stane prirodzenou súčasťou finančného režimu rodiny.
Nahlásiť chybu v článku