Cestovateľ Hrabal-Krondak bol tri roky v Rusku: Státisíce ľudí žijú v dreveniciach bez kanalizácie. Mimo Moskvy to vyzerá inak

V nedeľu 12. januára sa vybrala slovenská delegácia, ktorú tvoria poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za strany SNS a Smer-SD, do Moskvy. Ide o druhú návštevu za posledný mesiac, krátko pred Vianocami sa v Kremli ukázal predseda vlády Robert Fico, ktorý mal s prezidentom Vladimirom Putinom rokovať o plyne. Rusko tiež nedávno navštívil aj europoslanec Ľuboš Blaha.

Do Ruska odišli poslanci v zložení Andrej Danko (SNS), Adam Lučanský (SNS), Tibor Gašpar (Smer-SD), Marián Kéry (Smer-SD), Ján Mažgút (Smer-SD) a Richard Glück (Smer-SD). Na sociálne siete denne pridávajú informácie o svojich aktivitách, no Andrej Danko sa vybral napríklad aj do obchodu, aby ľuďom ukázal, že obyvatelia Ruska žijú rovnako ako tí na Slovensku.

Okrem toho sa slovenskí politici stretli aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a predsedníčkou Rady federácie Valentinou Matvijenko. „Sme prvá delegácia z Únie, s ktorou konečne môže Ruská federácia nadviazať diplomatické vzťahy,“ pochválil sa na sociálnej sieti šéf národniarov.

Zároveň v jednom z videí uviedol, že krajina aktuálne zažíva najväčší rozmach poľnohospodárstva a hovorí o ekonomickom progrese, v ďalšom poukazuje na ulice plné čínskych vozidiel či „úžasnú výstavbu“. Ľuďom sa prihovoril aj z Veľkého divadla s tým, že v Rusku to žije kultúrou.

Interez oslovil cestovateľa Františka Hrabala-Krondaka, ktorý prešiel mnohými ruskými regiónmi. V tých celkovo strávil tri roky. Hrabal-Krondak je autorom niekoľkých politologických cestopisov, v ktorých opisuje súčasné Rusko.

Jeho pohľad na Putinovu krajinu je však diametrálne odlišný od toho, čo prezentujú slovenskí politici. Podľa jeho slov sa uspokoja s „potemkinovským pozlátkovým Ruskom, a to skutočné ich ani nezaujíma“.

V rozhovore opisuje rozdiely naprieč krajinou, približuje, ako sa žije mimo Moskvy či Petrohradu a zdôrazňuje, že státisíce Rusov ešte stále žijú v dreveniciach bez kanalizácie a väčšina miliónových ruských metropol nemá systém MHD ani na úrovni Bratislavy či Brna.

„Je úsmevné, ako naši slabomyseľní rusofilovia híkajú obdivom nad ruskými cenami bez toho, aby si uvedomili, že bežné tamojšie platy predstavujú zhruba iba jednu tretinu, prípadne jednu štvrtinu tých našich,“ hovorí.

Slovenská delegácia na čele s Andrejom Dankom v nedeľu odletela do Moskvy. Poukazujú na bohatstvo, čínske autá a rozvinutú krajinu. Aké je Rusko mimo hlavného mesta?

Na túto otázku by si seriózna odpoveď vyžadovala minimálne desiatky strán, ale vzhľadom na to, že žijeme v informačnej spoločnosti, každý z nás, kto má IQ aspoň 90, si dnes dokáže sám overiť lživosť bájok našich rusofilov.

Mudrlantom, ktorí sa snažia spochybniť moje osobné svedectvo o reálnom živote v Rusku, hovorím, že ak sa niekomu zdá opisovanie  ruskej reality v mojich „literárno-politologických cestopisoch“ pritiahnuté za vlasy, respektíve vyťahujú hlúpučké alegórie typu Luníka 9 alebo narkomanských slumov v Bronxe či Detroite, nech si zájdu napríklad na YouTube a jednoducho zadajú, vložia do vyhľadávača kľúčové slovo „Ветхое жильё“, čo znamená „Vetchoje žiljo“ alebo rozpadávajúce sa obydlia. Vyskočia im stovky originálnych ruských dokumentov o „skvelom živote“ východného Mordoru, ktorý by asi chceli vnútiť celej Európe.

Sú teda regionálne rozdiely naprieč krajinou veľké?