O sile víchrice, ktorá sa prehnala Tatrami, svedčí aj fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných 30 rokov. Veterná pohroma zničila viac ako 12 000 hektárov lesa, pričom napáchala nielen rozsiahle materiálne škody, ale vyžiadala si aj dva ľudské životy.
Dnes (19. novembra) uplynie od veternej smršte 20 rokov. „Tatry sú preč,“ ťažko hľadali slová lesníci, keď išli odstraňovať následky ničivej víchrice. Piatok 19. novembra 2004 zmenil tvár Tatier na nepoznanie. V tento deň medzi 15.30 h a 18.00 h prenikol do tatranskej oblasti mohutný studený front, sprevádzaný mimoriadne silným padavým vetrom (bóra).
Víchrica brala úplne všetko
Popadané stromy zasypali cestné komunikácie i železničné trate, strhávali elektrické vedenie, víchrica vytrhávala zo striech škridle a rozbíjala okná. Desiatky ľudí sa nevedeli dostať do svojich domovov. Kalamita si vyžiadala aj dve ľudské obete – jedného českého turistu a vodiča auta, na ktoré spadol strom.
Na Lomnickom štíte dosiahol vietor rýchlosť 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n. m. až 230 km/h. Historicky najvyššiu rýchlosť dosiahol vietor na Skalnatom plese v novembri 1965, keď zaznamenali 283 km/hod.
Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare. Víchrica zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z čoho pripadlo viac ako 75 percent na smrek a vyše ôsmich percent na borovicu. Do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať takmer 88 percent kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice, ktorá dostala pomenovanie Alžbeta, sa definitívne skončili v máji 2006.
Stromy boli všade
Následne, na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody, museli nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, ponechať úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy 15 až 30 percent drevnej hmoty. Správa Tatranského národného parku (TANAP) na svojej webovej stránke ďalej pripomenula, že nespracovaná kalamita sa stala základňou pre podkôrny hmyz, v dôsledku čoho do roku 2014 odumrel les na ploche 4240 hektárov, ktorý zničil lykožrút.
Z toho bolo 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa. Do záchranných prác sa zapojili mnohé mestá, organizácie a spoločnosti, hasiči i armáda s ťažkou technikou. Bezprostredne po kalamite odstraňovalo následky veternej spúšte viac ako 800 lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u.
Záchranné práce boli mimoriadne komplikované, pretože popadané stromy sa nachádzali doslova všade, keď na niektorých miestach dosahovali aj desaťmetrovú výšku. Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch i v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra 2004 vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra 2004.
V rámci takzvanej umelej obnovy vysadili lesníci od kalamity doteraz viac ako osem miliónov dvestotisíc sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnaté stromy. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Nahlásiť chybu v článku