Erwin Rudolf Josef Alexander Schrödinger bol rakúsky fyzik a dodnes sa považuje za zakladateľa kvantovej mechaniky. Preslávil ho najmä experiment s mačkou, pomocou ktorého vyjadril svoj skeptický pohľad na interpretáciu kvantovej mechaniky. Na univerzite v Berlíne sa stal dokonca Einsteinovým spolupracovníkom.
Čo to vlastne Schrödingerova mačka je?
Predstavte si mačku, ktorá sa nachádza v nepriehľadnej, uzatvorenej krabici. Spolu s ňou je v krabici umiestnený prístroj, ktorý obsahuje rádioaktívny nuklid a nádobu s jedovatý plynom. Pokus spočíva v tom, že po jednej hodine je šanca 50 na 50, teda 50%, že sa daný nuklid rozložil. Ak prístroj zachytí rozpad nuklidu, uvoľní sa plyn, ktorý mačku otrávi. Podľa princípov kvantovej mechaniky sa nepozorovaný nuklid nachádza v stave tzv. superpozícii rozloženého nuklidu a v stave nerozloženého nuklidu.
Zjednodušene povedané – ak je nuklid rozpadnutý, mačka je mŕtva. Ak však nuklid nie je rozpadnutý, mačka je živá. Z hľadiska kvantovej mechaniky je mačka živá i mŕtva zároveň. Pojem Schrödingerova mačka pomenúva zároveň niečo, čo je, a niečo, čo zároveň nie je. Ak by ste mali nejaké pochybnosti, môžem vás ubezpečiť, že sa jedná o čisto teoretický pokus. Samotný vedec nikdy pokus neskúšal.
Tento paradox sa dá ďalej a ďalej prehlbovať. Vedec sa ide pozrieť, či je mačka živá alebo mŕtva. Z pohľadu jeho čakajúcich kolegov sa vedec nachádza v superpozícii dvoch možností. Vie, že mačka je živá alebo mŕtva. Ak vedec vyjde von a oznámi výsledok kolegom, z hľadiska ďalších ľudí mimo budovu sa potom výskumníci v laboratóriu nachádzajú v superpozícii dvoch možností. Mačka je buď živá alebo mŕtva. Takto sa dá tento paradox prehlbovať vlastne donekonečna.
Nové výskumy ukazujú, že nie len to, že mačka môže byť živá aj mŕtva zároveň, no môže byť aj na dvoch miestach naraz. Tím odborníkov vytvoril dve hliníkové dutiny a použil zafírový čip, ktorý produkoval svetelné vlnenie. Pri experimente bol použitý aj špeciálny elektronický prvok zvaný Josephson Junction, ktorý prekryl vlnenie a vznikli tak dve oddelené vlnové dĺžky svetla v každej dutine. Konečným výsledkom bolo, že mačka, alebo teda skupina asi 80 fotónov v dutinách, sa pohybovala na dvoch rôznych vlnových dĺžkach naraz a teda sa vyskytovala v dvoch krabiciach naraz. Zistiť, či je mačka živá alebo mŕtva, vyžaduje otvoriť obe krabice.
Nezdá sa vám, že vedci komplikujú už dosť komplikovaný experiment? Veď je to predsa jednoduché. Mačku umiestnime spolu s vražednou mašinou do krabice a ako poznáme mačky, začnú šuchotať a skúmať vnútro krabice a pravdepodobne si smrť spôsobia samé. Svojou nešikovnosťou, poprípade zvedavosťou. Keď nastane v krabici dlhé a podozrivé ticho, tak vieme, že mačka je na 100% mŕtva. Teda ak nespí.
Pretože mačka aj po 20 hodinách spánku len zívne, kývne labkou a pomyslí si, že dnes spala nejako málo. To je možno dôvod, prečo sa Erwin nepustil do reálneho experimentu, ale ponechal to len v medziach myšlienok. Veľmi dobre vedel, že by to dopadlo nejako veľmi podobne. Tento článok by som rada zakončila jednou vtipnou (alebo aj nie) hláškou pani Schrödingerovej: „Prosím ťa, čo si dorábal s tou mačkou, veď je napoly mŕtva!“
Budete mať s nimi dokonalého Valentína: 10 skvelých romantických filmov, ktoré si užijú ženy aj muži
Nahlásiť chybu v článku