Váži viac smartfón, ktorého pamäť je plná alebo nie? Divná otázka má pomerne zaujímavú odpoveď, ktorá vás prekvapí

Človek je tvor hravý a často sa rád pýta aj na prvý pohľad nezmyselné otázky. Nad touto ste sa ale možno zamýšľali aj vy: Je náš smartfón ťažší, keď sa jeho pamäť zaplní dátami, alebo sa jeho váha nemení?

Možno si poviete, čo je to za hlúposť. V konečnom dôsledku je ale vysvetlenie komplexnejšie, než by si mohol ktokoľvek myslieť a odpoveď mnohých viac než prekvapí. Témou sa zaoberal vedecký portál IFL Science.

Áno, všetky vaše myšlienky sú aktuálne na mieste. Môže vôbec informácia v podobe dát niečo vážiť? A ak áno, tak koľko? Bude to ako s miskou a jej pribúdajúcou váhou, keď do nej niečo postupne budeme vlievať a jej váha tým pádom bude stúpať? Zdanlivo jednoduchá otázka má podľa IFL Science prekvapivo zložitú odpoveď.

Teoretický áno

Poďme sa najskôr pozrieť na teoretickú odpoveď. Tá znie, áno, dáta vo vašom smartfóne skutočne majú váhu. A čo vás možno prekvapí, odpoveď, ako je to možné, poznáte aj vy. Stačí trošku viac zapojiť mozgové závity, dôvod je totiž vedecký a jeho základy sme sa učili na hodinách fyziky.

„Informácie sú uložené na elektrónoch. A elektróny sú síce veľmi malé, ale majú určitú hmotnosť. To nás naučil ešte Einstein,“ vysvetlil v roku 2011 vedecký korešpondent NPR Robert Krulwich. Ako ďalej doplnil, všetku túto energiu (E) môžeme vziať a pomocou Einsteinovej rovnice (E = mc2) ju premeniť na niečo, čo môžeme vážiť.

Ako IFL Science podotýka, ide o jednu z najznámejších rovníc vo vede, no pokiaľ nie ste fyzikom alebo kozmológom, asi ťažko by ste vedeli nájsť jej využitie v každodennom živote. Práve táto rovnica ale dokáže váhu dát viac-menej vypočítať. Najprv je ale nutné pochopiť, ako a prečo sa energetické hladiny vôbec menia. Pri porovnaní s „ne-elektronickými systémami“, ako je napríklad kniha alebo fyzický fotoalbum, rozdiel je jednoduchý: ich strany môžu byť buď plné písmen, textu a obrázkov, alebo prázdne.

So smartfónmi je to ale komplikovanejšie. Dáta – teda napríklad fotografie, sú na zariadeniach uložené ako binárne informácie, navyše zakódované v sériách núl a jednotiek. Keď pridávate alebo odstraňujete údaje z flash pamäte akéhokoľvek zariadenia, nepridávate a ani neodstraňujete tieto číslice, prepínate ich. Teda meníte jednotky na nuly a nuly na jednotky. A práve podľa toho, ako sa ukladajú a menia, budú mať rôzne množstvá energie podľa toho, ako sú zoradené.

Technicky, akákoľvek flash pamäť v akomkoľvek zariadení funguje tak, že buď drží elektróny na mieste, alebo nie. Ak sa na mieste nachádzajú, teda keď kódujú informácie, stávajú sa energickejšími. A čím viac energie, tým väčšia hmotnosť, dokázal Einstein.

Prakticky nie

Z tohto hľadiska teda zaplnenie smartfónu fotografiami, správami, hudbou alebo akýmikoľvek súbormi, robí zariadenie ťažším. Ale len v teoretickej rovine.

V skutočnosti totiž, ak by ste svoj smartfón odvážili pred a po nafotení tisícok fotografií, váha zariadenia by sa nezmenila. Samozrejme, pri použití spomínanej Einsteinovej rovnice by ste sa mohli k nejakým údajom dopracovať. Stále by ale išlo len o teoretickú rovnicu, pričom výsledná zmena hmotnosti by bola vypočítateľná, no žiadnym existujúcim zariadením nemerateľná.

Pozri aj:

Najšpinavšie jazero sveta: Pár minút pri Karačaji sa rovná smrti, vzniklo bezohľadnosťou sovietskeho jadrového programu