Počas 2. svetovej vojny sa započal prísne tajný projekt Manhattan, ktorého výsledkom bolo vynájdenie atómovej bomby a jej následné použitie proti Japonsku. A aj keď vojna následne skončila, jadroví fyzici ďalej „bojovali“ s cieľom vytvárať ešte silnejšie bomby. Jedným z veľkých míľnikov v jadrovom snažení bolo vytvorenie prvej vodíkovej bomby s pomenovaním Ivy Mike.
Keď jadroví fyzici videli, čo spôsobili bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki, boli oprávnene zdesení. Mnohí tvrdili, že v tomto sa musí prestať. Boli však aj iní, medzi nimi napríklad Edward Teller, ktorý okamžite videl potenciál vo výrobe ešte silnejšej vodíkovej bomby.
Iba 7 rokov po Hirošime
Po zhodení bômb na Hirošimu a Nagasaki, vývoj atómových zbraní pokračoval ďalej. Nasledovali tiež viaceré testy, ktoré mali lepšie pomôcť pochopiť, ako tieto zbrane fungujú. Vznikali účinnejšie a menšie bomby s lepšou konštrukciou.
Vodíková bomba
- je to atómová bomba, ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka – deutérium a trícium
- funguje na princípe jadrovej fúzie, teda zlučovania jadier vodíka, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie
- ako „rozbuška“ je použitá klasická štiepna atómová bomba na báze uránu či plutónia, ktorá poskytne teplotu na úrovni miliónov stupňov Celzia a veľký tlak, aby mohla prebehnúť jadrová fúzia
- horná hranica sily bomby prakticky neexistuje, najsilnejšia otestovaná bomba Sovietskym zväzom – Cár bomba, mala silu 57 megaton TNT
O myšlienke termonukleárnej bomby, teda bomby, ktorá by fungovala na princípe jadrovej fúzie, hovoril už Enrico Fermi, muž, ktorý postavil prvý jadrový reaktor a vykonal prvú reťazovú reakciu, s mladým Edwardom Tellerom v roku 1941, teda v dobe, keď klasická štiepna jadrová bomba existovala iba na papieri, uvádza kniha Dark Sun: The Making of Hydrogen Bomb.
A kým šéf projektu Manhattan, Robert Oppenheimer chcel, aby sa vývoj bomby nekonal, Teller bol rozhodnutý, že vo vývoji jednoducho musí pokračovať.
Problémom bolo však vymyslieť vhodnú konštrukciu. Teller tento problém vyriešil spoločne so Stanislavom Ulamom. Zistili, že ak použijú klasickú štiepnu jadrovú bombu, tá môže vytvoriť dostatok energie na to, aby stlačila termonukleárnu časť bomby a započala sa tak jadrová fúzia. Operácia Greenhouse z mája 1951 dokázala, že tento koncept môže fungovať a fyzici sa pustili do výroby prvej vodíkovej bomby.
Klobása veľká ako dom
V článku sa po odomknutí dozvieš
- ako vyzerala bomba testu Ivy Mike;
- akú mala silu a aké škody napáchala;
- prečo zomrel jeden pilot;
- aké bomby ju prekonali svojou silou.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku