Vedci skúmali dve múmie z Južnej Ameriky. Zistili, že boli brutálne zavraždené a opísali, ako to prebiehalo

Moderné vyšetrovacie postupy dokážu niekedy odhaliť páchateľa trestného činu aj niekoľko rokov po tom, ako skutok vykonal. Zásluhu má na tom aj podrobné skúmanie pozostatkov zosnulého, ktoré sú často vykonávané exhumácii. Avšak podobné forenzné postupy sa dajú uplatniť nielen pri prípadoch starých niekoľko rokov, ale pokojne aj na pozostatkoch ľudí starých stovky či dokonca tisíc rokov a objasniť, čo sa vlastne zosnulým stalo. 

Zistili, ako ich zabili

To je príklad aj dvoch múmií, ktoré zomreli pred 740 až 1120 rokmi. Je pravdou, že objasnenie ich smrti už nemá žiadny zmysel pre dolapenie páchateľa, no prináša zaujímavú výzvu pre vedcov, ktorí sa tak trochu stavajú do úlohy detektívov, informuje portál IFL Science.

V novej štúdii publikovanej v časopise Frontiers In Medicine sa opisuje, ako vedci vykonali niečo ako virtuálnu pitvu múmie. Vďaka tomu, že ide o múmie a nie o obyčajné kostrové pozostatky, mohli vedci urobiť skutočnú detektívnu prácu.

Múmie podrobili 3D počítačovej tomografii a hľadali na pozostatkoch znaky násilných poranení. A zistili, že obidve múmie zomreli v dôsledku extrémneho a úmyselného násilného činu.

Jednu udreli a bodli, druhej poranili chrbticu

Prvá múmia, známa ako muž z Marburgu, ktorá pochádza z Čile, bola zavraždená tak, že obeť jeden útočník celou silou udrel do hlavy a druhý zaútočil tak, že ju bodol dozadu, keď obeť ešte stála alebo kľačala. Vedci tvrdia, že útočník mohol byť aj jeden, a že obeť najprv udrel do hlavy a následne bodol zozadu.

Druhá múmia, muž Delémont (bol nájdený spolu so ženskou múmiou), pochádza z dnešného Peru. U tejto múmie vedci objavili masívnu traumu krčnej chrbtice, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje príčinu smrti. Už samotná veľká dislokácia dvoch krčných stavcov je smrteľná. Podľa vedcov je pravdepodobné, že k smrti prišlo prakticky okamžite.

„Ukazujeme smrteľné poranenia u dvoch z troch juhoamerických múmií, ktoré sme skúmali pomocou 3D CT,“ uviedol v tlačovej správe profesor na oddelení patológie mníchovskej kliniky Bogenhausen v Nemecku Andreas Nerlich. Poznamenal, že tieto typy poranení by sa nedali zistiť, ak by to neboli múmie, ale iba kostry.

„Štúdium mumifikovaných ľudských pozostatkov môže odhaliť oveľa lepšie mieru traumy, a to najmä úmyselnej v porovnaní so štúdiom kostier,“ uzatvára Nerlich.

Pozri aj:

Starodávna múmia prekvapila archeológov. Bola zabalená v podivnom kokóne, nikdy predtým niečo také nevideli