Vedcom sa podarilo odhaliť úplnú mapu genómu vtákopyska a je rovnako zvláštna ako celé toto zviera. Na druhej strane, čo by ste očakávali od zvieraťa s 10 pohlavnými chromozómami, dvojicou jedových pazúrov, fluoreskujúcej srsti a pokožky, ktorá produkuje materské mlieko.
O vtákopyskoch je známe, že spolu s ježurou patria do vysoko špecializovanej skupiny cicavcov, ktoré kladú vajcia, no pritom kŕmia svoje mláďatá mliekom.
Mapa presného genómu
Gény vtákopyska sú pomerne primitívne a nemenné, no odhaľujú, že sú bizarnou zmesou niekoľkých tried stavovcov, vrátane vtákov, plazov a cicavcov, uvádza portál Science Alert, ktorý informuje o štúdii vedcov uverejnenej v časopise Nature. V minulosti vedci už sekvenovali genóm samice, teraz pomocou samčieho vtákopyska vytvorili mapu s vysoko presným genómom.
Dnes sú cicavce rozdeľované do troch skupín. Jedna zahŕňa vajcorodé, ďalšia vačkovce a tretia živorodé, kam patrí aj človek. Dodnes nie je jasné, kedy sa tieto cicavce v rámci evolúcie oddelili od spoločného predka a panujú rôzne názory, či boli rozdelenia postupné alebo nastali zhruba v rovnakom čase.
A práve genóm vtákopyska by nám mohol túto záhadu objasniť. Údaje získané zo živorodých zvierat a vtákopyskov naznačujú, že posledný ich spoločný predok žil asi pred 57 miliónmi rokov. A zdá sa, že vajcorodé sa oddelili asi pred 187 miliónmi rokov.
Aj po tomto čase však ostal vtákopysk pozoruhodne nezmenený. Pravdepodobne zapadol do svojho prostredia tak dokonalo, že evolúcia ho nepotrebovala meniť.
Tajomný genóm
Autorov sekvencie genómu vo veľkom zaujali aj pohlavné chromozómy zvieraťa. Vtákopysk má 5X a 5Y chromozómov usporiadaných do kruhu. Porovnávaním sa zistilo, že ich chromozómy nesú znaky spoločné s vtákmi, plazmi a cicavcami.
Objavili tiež gény zodpovedné za vznik vaječných bielkovín, ktoré sú typické u vtákov a plazov, ale aj gény pre kazeín, ktorý kóduje niektoré proteíny v mlieku cicavcov. Našli však aj gény, ktoré nebolo možné nijako zaradiť.
Nájdené gény ale neboli úplné. Napríklad vtáky a plazy sa spoliehajú na tri gény, ktoré kódujú vaječné proteíny, vtákopysk má iba jeden takýto gén. Človek, samozrejme, nie je nositeľom ani jedného z nich. Podľa vedcov vtákopysk dva chýbajúce gény stratil asi pred 170 miliónmi rokov. Analýzou by bolo teoreticky možné zistiť, kedy človek tento gén stratil.
Genóm tiež odhalili stratu génov u vtákopyska spojených s vývojom zubov. Aj preto vtákopysk, ako už jeho meno napovedá, využíva na prijímanie potravy spôsob ako vtáci.
Jedové bodce na zadných nohách možno vysvetliť génmi, ktoré sú spojené s imunitným systémom iných cicavcov. Zdá sa, že aj u živorodých cicavcov sa nachádzal tento gén, no časom zmizol.
Autori sú z odhaleného genómu nadšení a veria, že zistia toho ešte ďaleko viac o týchto azda najpodivnejších zástupcoch živočíšnej ríše.
Drew Barrymore bola ako 13-ročná závislá od drog, musela čistiť záchody. Dnes je legendou Hollywoodu
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozor
Nahlásiť chybu v článku