Čína zapína „umelé Slnko“. Ich fúzny reaktor dosahuje teplotu 150 miliónov stupňov Celzia, teda 10-násobok jadra Slnka

Čína začiatkom tohto mesiaca úspešne spustila svoj experimentálny reaktor na jadrovú fúziu – Tokamak HL-2M. Informovali o tom štátne médiá. Spustenie experimentálneho fúzneho reaktora posúva Čínu veľkými krokmi dopredu vo výskume modernej jadrovej energetiky. 

150 miliónov stupňov Celzia

Reaktor HL-2M Tokamak je najmodernejším a najpokročilejším experimentálnym zariadením na výskum jadrovej fúzie v Číne. Vedci dúfajú, že zariadenie môže dopomôcť k získaniu neobmedzenej a čistej energie, uvádza portál Phys.

Nový reaktor na fúziu horúcej plazmy využíva silné magnetické pole a podľa denníka People’s Daily môže dosiahnuť až 150 miliónov stupňov Celzia, čo je približne 10-násobok slnečného jadra.

Reaktor sa nachádza v juhozápadnej provincii S‘-čchuan a bol dokončený už koncom minulého roka. Kvôli teplote a energii, ktorú vyrába, sa prezýva tiež „umelé slnko“. Toto označenie ale nie je úplne presné, lebo teploty, ktoré tokamak dosahuje, sú niekoľkonásobne vyššie ako tie na Slnku.

Používať ho budú vedci z celého sveta

Denník People’s Daily tiež uviedol, že rozvoj energie jadrovej fúzie nie je len spôsob riešenia strategických energetických potrieb Číny, ale má tiež veľký význam pre budúci udržateľný rozvoj čínskej energetiky a národného hospodárstva.

Reaktor HL-2M Tokamak plánujú čínski fyzici používať v spolupráci s ostatnými vedcami pracujúcimi na medzinárodnom termonukleárnom experimentálnom reaktore – ITER. Tento najväčší tokamak sa buduje vo Francúzsku a má byť dokončený v roku 2025. Vedci a fyzici si od neho sľubujú, že sa stane základom k tomu, aby mohla byť postavená prvá fúzna elektráreň.

Nekonečná energia

Fúzia sa považuje za svätý grál energetiky. Proces, ktorý sa odohráva aj na Slnku, vytvára obrovské množstvo energie. Je to opak štiepnej reakcie, teda procesu využívaného v súčasných atómových elektrárňach. Kým v jadrových elektrárňach sa štiepia jadrá ťažkých prvkov na ľahšie, pričom sa uvoľňuje energia, pri fúzii sa zlučujú jadrá ľahkých prvkov (vodíka) a vznikajú ťažšie (hélium).

Jednoznačnou výhodou fúzie je to, že neprodukuje rádioaktívny odpad (alebo len minimálne množstvo) a tiež zásoby vodíka sú v podstate nevyčerpateľné.

Dosiahnutie fúzie je však mimoriadne náročný a zložitý proces. Na to však slúžia experimentálne zariadenia, ako je aj tento fúzny reaktor v Číne. Náklady na tieto projekty sú tiež veľmi vysoké, celkové náklady na projekt ITER sa odhadujú na úroveň 22,5 miliardy dolárov.

Pozri aj:

Obrovský úspech v jadrovej fúzii: V Spojenom kráľovstve spustili nový prototyp reaktora na nekonečnú energiu