31-tisíc rokov starý hrob pochádzajúci z obdobia vrchného paleolitu, známeho tiež ako stará doba kamenná, ukázal veľmi zaujímavý nález. V hrobe sa nachádzali veľmi dobre zachované kostry detí a vedci sa ich rozhodli podrobne preskúmať.
Jedno z detí zomrelo krátko po narodení, jeho súrodenec žil ešte asi 50 dní, kým zomrel. Blízko tohto hrobu našli hrob ešte jedného dieťaťa, ktoré zomrelo vo veku troch mesiacov a ako sa ukazuje, bol to ich bratranec, uvádza portál Science Alert.
Vzácny nález
Hroby sa našli v archeologickom nálezisku Krems-Wachtberg na brehu Dunaja. Archeológovia tu našli kostrové pozostatky detí už v roku 2005. Tie boli pokryté okrom, červenkastým pigmentom používaným pri pohrebných rituáloch.
Dvojhrob detí obsahoval 53 korálikov z mamutej slonoviny, líščí rezák s dierkou, ktorý sa pravdepodobne nosil na koženej šnúrke na krku a tri mušle, ktoré boli takisto buď prívesky alebo náhrdelníky. Celý hrob bol prikrytý lopatkou z mamuta, ktorá chránila deti po celé tisícročia. Blízko tohto hrobu našli tiež iné detské telo.
Nález svojho času vyvolal veľký záujem a replika hrobu dvojičiek je tiež od roku 2013 vystavovaná v Prírodovednom múzeu vo Viedni.
Najskorší dôkaz narodenia dvojičiek
Vedci sa však o náleze ešte majú čo učiť. Nedávna štúdia zverejnená v časopise Communications Biology spojila viacerých vedcov dokopy a dešifroval sa vzťah medzi týmito kostrovými nálezmi.
Štúdia bola vykonaná aj pomocou starej DNA a potvrdila, že v hrobe sa nachádzajú dvojičky a navyše nie hocijaké, ale dokonca jednovaječné. „Toto je najskorší dôkaz narodenia dvojičiek,“ uvádza vo vyhlásení Ron Pinhasi, docent na Katedre evolučnej biológie viedenskej univerzity.
Vedci netušia, ako často sa v tom období rodili dvojičky, no je pravdepodobné, že boli vzácne. Aj dnes sa narodia približne pri jednom z 85 pôrodov, pričom identické sa rodia pri jednom z 250 pôrodov.
Zázrakom bolo tiež získanie dostatočne kvalitnej DNA na analýzu genómu. Táto analýza tiež zistila, že tretie dieťa nájdené asi 1,5 metra od hrobu dvojičiek, je ich bratranec.
Sledovaním rastov zubov sa zisťoval vek detí. Jedno z dvojičiek zomrelo krátko po pôrode a bolo pochované. Druhé dieťa zomrelo po niekoľkých týždňoch, pričom hrob bol znova otvorený a dieťa priložené k bratovi. Toto zistenie potvrdzuje kultúrnohistorickú prax znovuotvorenia hrobu, ktorá predtým nebola v paleolitických pohreboch doložená.
Veľká strata pre komunitu
Analýza chemických prvkov a izotopov v zubnej sklovine odhalila, že dvojičky boli dojčené. U analýzy bratranca sa zistilo, že mal ťažkosti s kŕmením, čo mohlo byť zapríčinené buď zápalom prsníkov matky, prípadne matka mohla zomrieť pri pôrode a dieťa bolo kŕmené inou ženou.
Príčina smrti detí nebola odhalená, no smrť dvojičiek aj bratranca bola pravdepodobne bolestnou udalosťou pre paleolitickú skupinu lovcov a zberačov, keďže v hrobe sa nachádzali cenné dary a predmety.
„Smrť detí bola veľkou stratou pre komunitu a jej prežitie, a preto bol aj tento pohreb taký mimoriadny,“ povedala Mária Teschler-Nicola.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku