Obrovskú dieru najprv spozoroval televízny štáb letiaci helikoptérou okolo. Keď ju išli bližšie preskúmať, objavili tiež kusy ľadu a skál odhodené stovky metrov od miesta epicentra.
Metánová kapsa
Nie je jasné, kedy sa diera vytvorila a čo stálo za jej vznikom. Mnohí odborníci však poukazujú na klimatické zmeny a topenie permafrostu. V skutočnosti sa už našlo 17 podobných dier v regióne Jamal na severozápade Ruska, informuje portál Science Alert.
Nájdený kráter má priemer 50 metrov a ide tak o najväčšiu takúto objavenú dieru, informuje portál Siberian Times.
Keď sa pod pôdou nahromadí metán, zem akoby napuchne, keďže plyn ju tlačí hore. Akonáhle je už tlak neúnosný dôjde k výbuchu a uvoľneniu plynu.
Giant new 50-metre deep ‚crater‘ opens up in Arctic tundra. Blocks of soil and ice thrown hundreds of metres from epicentre of the funnel at the Yamal peninsula https://t.co/2fTA8GZRS4 #YamalFunnels2020 pic.twitter.com/t5CJRVwuRS
— The Siberian Times (@siberian_times) August 29, 2020
Arktída prechádza sériou otepľovaní v dôsledku čoho vzniká stále viac takýchto otvorov.
84-krát účinnejší
Otepľovanie sa pritom takýmito metánovými kapsami iba zvyšuje. Metán je až 84-krát účinnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, takže uvoľňovanie jeho veľkých zásob klimatické zmeny iba podporuje. Je to začarovaný kruh. Čím sa viac topí permafrost, tým sa viac uvoľňuje metán a ten následne spôsobuje ešte ďalšie otepľovanie.
Tisíce podobných útvarov
Štúdia z roku 2017 ohlásila, že pod polostrovom Jamal sa môže nachádzať až 7 000 metánových kapsí rôznych rozmerov. Najväčším problémom ich mapovania je to, že sa nachádzajú na rozsiahlych a neobývaných miestach permafrostu.
Navyše, mnohé z kráterov, ktoré hneď neobjavia, sa časom zmenia na jazerá a potom ich je už veľmi náročné rozlíšiť od bežných jazier.
Vedci, ktorí skúmali novoobjavený kráter povedali, že je jedinečný, avšak o svojich zisteniach neposkytli žiadne informácie.
Nahlásiť chybu v článku