Pomalka je považovaná za jedného z najodolnejších živočíchov sveta. Prežije vesmírnu radiáciu, veľké teploty a aj mrazy. Aj preto sú pre vedcov zaujímavým objektom na skúmanie.
Sú síce drobné a s maximálnou veľkosťou jeden milimeter rozhodne nepatria medzi veľkých živočíchov. Čo im ale ubralo na veľkosti, doháňajú v odolnosti. Ak sa dostanú preč z vlhkého prostredia, ktoré je ich domovom, v zásade sa premenia na sklo a prežijú tak celé desaťročia. Možno dokonca ešte stále žijú na Mesiaci.
Jednou zo zvláštností tohto živočícha je tiež odolnosť voči radiácii. Táto skutočnosť vedcov fascinuje a chceli zistiť, ako je to možné. A zdá sa, že konečne aj prišli s odpoveďou.
Štúdia uverejnená v eLife, na ktorú sa pozrel portál Science Alert, skúmala tzv. radiačný štít. Štúdia ešte z roku 2016 zistila, že pomalky vytvárajú proteín nazvaný Dsup, ktorý dokáže potláčať účinok škodlivého radiačného žiarenia a chráni tak ich DNA.
Vedci z kalifornskej univerzity v San Diegu sa preto pozreli na fungovanie tohto proteínu na molekulárnej úrovni. Zistili, že proteín sa naviaže na genetický materiál vo vnútri každej bunky a vytvára okolo nej ochrannú bariéru, ktorá chráni bunku pred poškodením.
Prečo sa ale pomalky bránia proti radiácii? Radiácia môže rozložiť molekuly vody vo vnútri buniek a vytvárať nebezpečné hydroxylové radikály, ktoré poškodzujú DNA.
Toto zistenie by mohlo potvrdiť špekulovanie v štúdii z roku 2016, v ktorej Takekazu Kunieda uviedol, že tolerancia proti žiareniu sa môže považovať za vedľajší produkt adaptácie na ťažkú dehydratáciu.
Bez ohľadu na to, ako a prečo sa vyvinul proteín Dsup, vedci tvrdia, že raz budeme schopní využiť tento proteín na ochranu DNA buniek, čo bude znamenať veľký pokrok v diagnostike a v medicíne.
Science Alert
Nahlásiť chybu v článku