Klimatické zmeny, pochopiteľne, neveštia nič dobré. Report, ktorý sa snaží predpovedať, aký budú mať klimatické zmeny dopad na súčasné svetové metropoly v roku 2050 hovorí, že v Madride bude tak teplo ako v súčasnom Marrákeši. Mestá v severnej hemisfére, ktoré sa aktuálne nachádzajú v chladných zónach, budú svojimi podmienkami pripomínať mestá, ktoré sú 1000 kilometrov bližšie k rovníku.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako píše denník Guardian, môžeme sa pripraviť na to, že Moskva bude v roku 2050 pripomínať teplotami dnešnú Sofiu. To znamená, že priemerná ročná teplota ruskej metropoly sa zdvihne o šialené tri stupne. Na Slovensku si však tiež pískať nebudeme. Vedci zo Švajčiarskeho laboratória Crowther Lab vytvorili interaktívnu mapu, na ktorej môžeme pozorovať klimatickú zmenu takmer v každom veľkomeste na Zemi.
Bratislava od protinožcov
Ak sú odhady vedcov z Zürichu správne, v Bratislave sa môžeme pripraviť na to, že počas najteplejšieho mesiaca bude teplota vyššia až o 7,5°C, čo vyústi vo fakt, že ročne sa priemerná teplota v meste zdvihne o 2,6°C. Svojou klímou teda bude Bratislava v roku 2050 pripomínať súčasné austrálske mesto Canberra.
Hovoriac teda o európskych mestách, očakáva sa priemerný vzrast teplôt o 3,5°C v lete a 4,7°C v zime. Okrem toho by sme mali klimatické zmeny pocítiť aj na nedostatku vody. Barcelona už podobnú krízu zažila. Za posledných 10 rokov trápia španielske mesto kultúry a futbalu extrémne suchá, čo znamená, že milióny obyvateľov sú v ohrození a desiatky miliónov eur sa investujú do importu pitnej vody.
Vedci sa boja, verejnosť je ľahostajná
Najdesivejším výsledkom tejto štúdie je ale fakt, že vedci očakávajú v mestách Jakarta, Singapur,Rangún a Kuala Lumpur také nárasty teplôt, ktoré nie sú porovnateľné so žiadnym iným súčasným miestom na Zemi. Toto zanemená, že krajiny na celom svete budú čeliť novým politickým výzvam, výzvam infraštruktúry a ďalším kreatívnym riešeniam. História nás však naučila, že ak vidíme riziko len v číslach a varovaniach, nedonúti nás to spamätať sa a začať konať tak, aby sme predišli katastrofe.
Vedcov teda trápi, že aj napriek viac než jasnej a zjavnej hrozbe nedokážu verejnosť a mocnosti urgovať k tomu, aby jednali rýchlejšie a efektívnejšie. Pre laickú verejnosť je však nesmierne ťažké pochopiť, čo znamená zvýšenie priemernej teploty planéty o 2°C, ktoré nám hrozí už v roku 2100.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku