Krokodíly plávajúce v oblasti Arktídy, Antarktída pokrytá dažďovým pralesom a globálne teploty vyššie o viac ako 8°C. Zdá sa vám to šialené? Zem už takýto príbeh prežila. Pred 55 miliónmi rokov v období paleocén-eocénskeho teplotného maxima. A môže nastať znovu, ak zmiznú špecifické oblaky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie. Zatiaľ sú síce v poriadku, no pri vyššom množstve skleníkových plynov v atmosfére sa začnú rozpadávať a raz môžu byť minulosťou. Spolu s nimi aj svet ako ho poznáme dnes.
správy od nás budete mať ako prví.
Stratokumulus, alebo aj slohokopa. Ide o nízky oblak, ktorý sa vyskytuje do výšky 2000 metrov. Najčastejšie sa tvorí v subtropických a polárnych oblastiach a to nad hladinou oceánov. Tu vytvára mohutnú súvislú vrstvu oblačnosti, cez ktorú slnečné lúče niekedy nepreniknú aj niekoľko dní. Stratokumulus odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru a v podstate tak ochladzuje našu planétu. Alebo aspoň teda zabraňuje jej otepleniu. Jeho existencia je však hypoteticky ohrozená.

Klimatický model
S pomocou klimatického modelu Tapio Schneider aj so svojím tímom zistili, že stratokumulus je citlivý na skleníkové plyny. Ak je ich v atmosfére priveľa, tieto špecifické oblaky sa začínajú rozpadať, miznúť a na zemský povrch sa tak dostane oveľa viac slnečného žiarenia. O koľko? O veľa. Odhaduje sa, že v súčasnosti hustá oblačnosť tvorená stratokumulusmi odráža až 30% slnečného žiarenia.
Nepravdepodobné, ale nie nemožné
Sám Schneider pre Washington Post povedal, že klimatický model jeho tímu nie je úplne presný. Vytvárať podobné klimatické modely je mimoriadne náročné, keďže klímu ovplyvňuje celá škála rôznych faktorov. Zahrnúť do prognostického modelu všetky je takmer nemožné. Aj keby sa množstvo CO2 zvýšilo na 1200 ppm, oteplenie o 8°C by to znamenať nemuselo. Ale mohlo. Medzivládny panel pre zmenu klímy predpokladá, že ak sa nič nezmení, množstvo CO2 v atmosfére sa na konci storočia bude pohybovať v rozmedzí 600-1000 ppm.

Rôzni odborníci napriek tomu model Schneideroho tímu nepovažujú za zbytočný. Odborník na oblačnosť Andrew Ackerman z NASA pre Washington Post povedal, že scenár „nie je šialený“, odborník na atmosféru Kerry Emanuel z MIT označil „základný mechanizmus za pravdepodobný“. Napriek tomu nie je potrebné robiť paniku. Stratokumulus stále existuje a dlho existovať bude. Sám Schneider verí, že ľudstvo scenár podobný s tým spred 55 miliónov rokov zrejme nestretne a to vďaka technologickému pokroku do času, kedy začne byť tento problém reálny.
Washington Post, SME, IFLScience
Ruský lekár sľuboval večnú mladosť aj erekciu. Mužom transplantoval opičie semenníky, aby zastavil starnutie
Farmaceutka Lívia: Silnú imunitu si nevybudujete za pár dní, voľnopredajné automaticky neznamená vhodné
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy













Nahlásiť chybu v článku