Sú trikrát vyššie ako Angelov vodopád. Najväčšie vodopády sveta nevidíme, sú pod hladinou oceánu

Kde sa nachádzajú najväčšie vodopády sveta? To je vlastne oveľa náročnejšia otázka, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Problémom je totiž, ktorý faktor treba pri titule najväčších vodopádov zohľadniť. Sú najväčšie vodopády tie najvyššie, tie najmohutnejšie a s najväčším prietokom, alebo tie najširšie? A čo ak sa nachádzajú na takom mieste, že ich vidieť nemožno? Napríklad pod hladinou oceánu.

Najvyššie vodopády na svete môžeme obdivovať v Južnej Amerike, Angelov vodopád meria neuveriteľných 979 metrov. Najmohutnejší prietok majú Stanleyho vodopády na rieke Lualaba v Demokratickej republike Kongo, pričom kaskáda vodopádov prekonáva výškový rozdiel len 60 metrov. Medzi najširšie na sveta patria napríklad vodopády Khone v Laose, ktorých šírka dosahuje viac ako 10 km.

Mnohokrát sú za „najväčšie“ vodopády sveta považované tie na hraniciach Zimbabwe a Zambie. Viktóriine vodopády na rieke Zambezi tento titul získavajú na základe kombinácie ich výšky, bohatému prietoku a dostatočnej šírky. Vysoké sú až 120 metrov, široké 1,8 km a dosahujú priemerný prietok 1 400 m³/s.

Pred rokmi však vedci objavili v oceáne oveľa mohutnejší vodopád. Síce nespĺňa klasickú definíciu – vodopád je tvorený zvislými alebo subvertikálnymi stupňami v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok – no napriek tomu je za vodopád označovaný. Ten najväčší vodopád pod hladinou oceánu objavili vedci pri pobreží Grónska.

Najväčší podmorský vodopád objavili vedci pri skúmaní oceánskeho dna v Dánskom prielive, ktorý od seba oddeľuje Grónsko a Island. Vodopád Dánskeho prielivu, ako ho jednoducho nazývajú, vzniká v dôsledku miešania studenej vody zo severu (z oblasti Nórskeho, Grónskeho a Islandského mora) a teplejšej vody z juhu (z oblasti Irmingovovho mora a severného Atlantiku). Studená voda je ťažšia a v oblasti Dánskeho prielivu sa dostáva pod teplejšiu a ľahšiu vodu, čím vzniká podmorský vodopád.

Ďalším faktorom, prečo medzi Grónskom a Islandom vznikol azda najväčší podmorský vodopád sveta je podoba oceánskeho dna. V útrobách Dánskeho prielivu sa nachádza aj hlboká podmorská úžina. Na jej okraji, kde sa studená voda stretáva s veľkým množstvom teplej, chladnejšia a ťažšia voda prepadáva cez okraj úžiny a padá do hĺbky neuveriteľných 3500 metrov. Najvyšší vodopád na zemskom povrchu, Angelov vodopád, tak výškou prekonáva viac ako trojnásobne.

Rekordérom sa podmorský vodopád v Dánskom prielive stáva aj v celkovom prietoku. Vedci odhadujú, že týmto podmorským vodopádom pretečie za sekundu v priemere neuveriteľných 5 miliónov kubíkov vody. Pre porovnanie, vodopády s najväčším prietokom na zemskom povrchu, Stanleyho vodopády, majú priemerný prietok „len“ 17-tisíc kubíkov vody za sekundu.

Podmorské vodopády nie sú žiadnou raritou. Vedci na ne pri skúmaní oceánskeho dna narazili na mnohých miestach svetového oceánu. Vo veľkom množstve sa nachádzajú v oblasti Stredoatlantického riftu, podobne ako ten najväčší v Dánskom prielive. Príčinou tohto javu je poväčšine práve teplotný rozdiel vody z dvoch rôznych oblastí, no v niektorých prípadoch hrá úlohu aj rozdielna salinita.

Pozri aj:

Majú tri kilometre a sú svetovým unikátom. Vodopády Mocona, ako jediné, padajú do rieky zboku…

amusingplanet.com, oceanservice.noaa.gov, cntraveler.com