Ak prechádzate po hlavnom ťahu smerom zo Žiliny do Liptovského Mikuláša, prechádzate aj Černovou. Kedysi samostatná obec je už dnes súčasťou neďalekého Ružomberka. Uprostred Černovej, sa nad údolím Váhu, na malom kopci týči Kostol Panny Márie Ružencovej, ktorý sa presne pred 111 rokmi stal predmetom krvavého sporu. V histórii našej krajiny ho poznáme ako Černovský masaker a je dokonalou ukážkou útlaku slovenského národa v Uhorsku.
správy od nás budete mať ako prví.
Písal sa rok 1907 a obyvatelia Černovej sa nevedeli dočkať dokončenia svojho vlastného kostola. Sami sa naň, z vlastných vreciek a vlastnou šikovnosťou, vyzbierali. K stavbe im vo veľkej miere prispel aj známy černovský rodák, rímskokatolícky ružomberský farár, Andrej Hlinka, nemalú časť pritom obci daroval z vlastných zdrojov. Konečne ľudia nebudú musieť na omše chodiť pešo, do štyri kilometre vzdialeného Ružomberka.
Základný kameň Kostola Panny Márie Ružencovej položili už v roku 1906. Na jeseň 1907 sa čakalo len na jeho vysvätenie. Domáci z Černovej chceli, aby im nový kostol vysvätil rodák Andrej Hlinka, vďaka ktorému sa ich sen stal skutočnosťou. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy v politickom procese suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Hlinka vraj poburuje Slovákov proti Maďarom a kostol tak vysvätí Martin Pazúrik, ktorý bol známy podporou maďarských politikov a protislovenskými postojmi. Domácim sa to však nepáčilo.
Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom „porobiť poriadky“. Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Pokriky „Nechceme vás! Preč odtiaľto!„prerušil až rozkaz strieľať.
Keďže sa žandárom dav veriacich nepodarilo utíšiť, vydal veliteľ 15-člennej skupine bez varovania rozkaz páliť. Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Medzi obeťami boli aj dve iba 15-ročné dievčatá. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.
Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Kostol v Černovej až o tri roky neskôr vysvätil rehabilitovaný Andrej Hlinka, masaker tu dodnes pripomína miestny pamätník.
Napriek vysokému počtu obetí a symbolickému významu Černovského masakru, ktorý v našich dejinách predstavuje jasnú ukážku útlaku slovenského národa v Uhorsku, je táto udalosť pomerne zabudnutá. Obyvatelia obce si ju síce dodnes pripomínajú každoročne a 27. október je i Pamätným dňom Černovskej tragédie, no mnoho, najmä mladých ľudí, však tento príbeh vôbec nepozná.
TASR, Matica Slovenská, teraz.sk
Nahlásiť chybu v článku