Výsledky satelitného mapovania ukazujú, že na Slovensku ubudlo 700 kilometrov štvorcových lesov. Ide o úbytok lesného porastu o rozlohe Trnavského okresu.Za posledných 10 rokov sa výrub zdvojnásobil na neudržateľnú úroveň, z toho export sa takmer strojnásobil.
Túto situáciu je však pomerne ťažké rozseknúť, pretože tlak na udržanie finančných tokov, z ktorých žijú, nazvime ich neslušní ľudia, je naozaj veľký. Je to takmer ako sicílska mafia, ktorá si na vlastné územie nechala dovážať chemický odpad z celej Európy a bolo im to celkom jedno. Hlavné bolo, aby na tom zarobili.
Zdá sa, ako by sa okolo našich lesov vytvoril doslova organizovaný zločin, ktorý pre svoje fungovanie potrebuje stály prísun dreva. Ide predsa o jednoduchú rovnicu, viac dreva rovná sa väčší zisk. Výrub na Slovensku dosahuje už obludné rozmery. Kto chodí do slovenskej prírody si to nemohol nevšimnúť.
Či už sa bavíme o Malých Karpatoch, Veľkej Fatre či Nízkych Tatrách. Nájsť tu rúbanisko nie je vôbec žiadna rarita a na korbách nákladných áut sa vyvážajú často niekoľko metrové zdravé stromy. Práve tie nie je vôbec žiaden problém oficiálne označiť za odpadový materiál, a tak za podpory štátnych dotácií na spaľovanie drevnej biomasy, končia v zariadeniach na výrobu elektrickej energie.
V súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny kubíkov dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách 5,8 – 6 miliónov kubíkov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už viackrát prešetroval kvalitu dreva spaľovaného v biomasových elektrárňach.
„Napriek tomu, že vyhláška regulačného úradu povoľuje iba spaľovanie dreva kategórie VI, kontroly potvrdili, že vo viacerých prípadoch došlo k spaľovaniu kvalitnejšieho dreva, a dokonca aj dreva kvalitatívnej triedy III,“ informujú aktivisti.
Problém je, že štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky na výšku okolo 58 eur za tonu. „To urobilo spracovanie akýchkoľvek foriem dreva ekonomicky nezaujímavým. Dotácie tak vytvárajú podmienky, ktoré vedú k deformáciám trhu s energiami a zároveň zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov,“ zdôraznili.
Ročne sa podľa nich zaplatí na dotáciách na výrobu elektrickej energie z dendromasy len v Prešovskom a Košickom kraji okolo 11 miliónov eur. Kto však nesie konečné náklady? Odpoveď nie zrejme mnohých neprekvapí, sú to samozrejme koncoví spotrebitelia.
Nahlásiť chybu v článku