Podľa najnovšej štúdie sa naše Slnko zväčšuje a zmenšuje každých 11 rokov. Narastie o jeden až dva kilometre a následne sa opäť scvrkne do pôvodnej podoby. Tento jav by sme mohli laicky nazvať dýchaním. Aj ide o veľmi pomalé a zanedbateľné nádychy a výdychy.
správy od nás budete mať ako prví.
Teda aspoň z percentuálneho hľadiska, keďže Slnko týmto spôsobom mení svoju veľkosť len o smiešnych 0,00029%. Za touto činnosťou je však omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vedci prišli na to, že plazmové vlny, ktoré sa rozpínajú naprieč Slnkom, nie sú veľmi odlišné od zvukových vĺn pochádzajúcich z hudobných nástrojov.
Pokiaľ by ste mali saxofón a jeho vnútorný priestor by sa náhle roztiahol, jeho tón by bol posadený nižšie. Naopak v prípade, že by sa tento priestor stiahol, tón by bol vyšší. Kam tým smerujeme? Slnko je v tomto smere, ako saxofón. Frekvencie, ktoré cezeň prechádzajú, sa menia v závislosti od toho, aké veľké je samotné Slnko.
Každých 11 rokov teda prebieha proces, kedy sa Slnko dostáva zo svojho solárneho maxima, kedy jeho veľkosť klesá a na povrchu sa objavujú slnečné škvrny. Keď dospeje k solárnemu minimu, opäť narastá, no v tomto prípade sú slnečné škvrny doslova raritou. Tieto škvrny dokážu značne ovplyvňovať zemskú klímu a taktiež fungovanie elektronických zariadení.
Objav tejto pravidelnosti vôbec nebol jednoduchý, keďže vedci k tomu museli využiť dva teleskopy patriace NASA a do štúdie investovať 21 rokov času. Aj keď sa vám môže zdať, že globálne otepľovanie je dôsledkom zväčšovania a zmenšovania sa Slnka, opak je pravdou. Zaujímavé však je, že v 16. storočí sa tento cyklus prerušil na 50 rokov.
To malo za následok ochladenie zemskej klímy, čo vyústilo k úhynu úrody, epidémii u zvierat a chorôb u ľudí. Toto temné obodobie našťatsie ustalo, no viaže sa k takzvanej malej dobe ľadovej. Nejde o dobu ľadovú v pravom slova zmysle, avšak ide o obdobie, ktoré trvalo od 13. do konca polovice 19. storočia, kedy bola klíma na Zemi podstatne chladnejšia.
Pozri aj: NASA odtajnila vzácne fotografie z prvej misie Apolla 11. Pozrite si tieto unikátne zábery z Mesiaca
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku