Odborníci z rôznych oblastí skúmajú sny z každého možného hľadiska, vzhľadom na abstraktnú povahu snívania to však vôbec nie je jednoduché. Jedna zo základných otázok je, prečo vlastne ľudia snívajú?
Vedci prichádzajú s novou odpoveďou, tá však zrejme prekvapí len málokoho. Odborníci z britského spánkového laboratória tvrdia, že sny nám pomáhajú spracovať zážitky, ktorými sme si prešli počas bdenia. S touto teóriou prišiel ako prvý ešte v 20. storočí, známy psychoanalytik Sigmund Freud. Od tých čias jeho teóriu overovalo už množstvo vedcov a zdá sa, že sa im toto prepojenie podarilo konečne potvrdiť.
Ako ste si už zrejme domysleli, výskum snov vôbec nie je taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Zatiaľ totiž neexistuje zariadenie, ktoré by naše sny premietalo na plátno ako film. Vedci sa teda musia v plnej miere spoliehať na spomienky snívajúceho. Ako vieme, spomienky sú však neraz skreslené a spomienka na sen vyprchá už niekoľko minút po zobudení.
Podarilo sa však nájsť iný spôsob, ako nájsť medzi snami a realitou prepojenie. Ukázalo sa totiž, že existuje súvislosť medzi intenzitou emócií pociťovaných počas dňa a medzi aktivitou mozgu počas spánku a snenia. Aby si toto prepojenie overili, pozvali do výskumu 20 študentov, ktorí si často dokázali po prebudení zapamätať svoje sny.
Ich úlohou bolo viesť si denník a zaznamenávať aktivity, ktoré počas dňa vykonávali, aké pri tom pociťovali emócie a čo im robilo najväčšie starosti. Intenzitu emócií, ktoré v danom dni pociťovali, mali vždy na konci dňa ohodnotiť na škále. Po desiatich dňoch zapisovania a hodnotenia emócií, strávili účastníci noc v spánkovom laboratóriu. Boli pripojení na prístroje, ktoré zaznamenávali mozgovú aktivitu a rýchle očné pohyby, teda tzv. theta aktivitu.
Keď prístroje zachytili danú aktivitu, nechali vedci účastníka spať ešte desať minút, následne ho zobudili a vypytovali sa ho na to, čo sa mu práve snívalo. Sny boli následne porovnávané so zápiskami z denníkov a zisťovalo sa, či medzi nimi existuje nejaká korelácia.
Ukázalo sa, že korelácia skutočne existuje. Čím intenzívnejšie emócie prežívali jedinci počas dňa, tým intenzívnejšia bola REM fáza spánku. Okrem toho, sny sa týkali zväčša aktuálnych zážitkov, len málokedy účastníci snívali o niečom, čo sa odohralo už dávnejšie. Aj táto informácia slúži ako dôkaz, že mozog skutočne v rámci snenia spracúva emócie a informácie, s ktorými sme prišli do styku počas dňa.
Za týmito výskumami nestojí len číra zvedavosť, majú aj praktický význam. Ďalším krokom je totiž zistiť, ako je možné takéto sny zámerne vyvolať. Ak by sa to vedcom podarilo, mohlo by ísť o istú formu pasívnej psychoterapie, kedy sa mozog sám vyrovná s náročnými udalosťami.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku