Jar sa podľa astronomických výpočtov v roku 2018 začne v utorok 20. marca o 17:15 hod. stredoeurópskeho času (SEČ), vo svete o 16:15 hod. koordinovaného svetového času (UTC) v deň jarnej rovnodennosti.
Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok.
Dátum 21. marec, ktorý sa uvádzal v učebniciach a mnohí ľudia ho považovali za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu Slovákov bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa jarné ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny, slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Astronomický úkaz, Ekliptika
Na jarnej rovnodennosti je z astronomického hľadiska zaujímavé, že v túto chvíľu dopadajú lúče zo stredu slnečného kotúča priamo na zemský rovník. Teda ak by sme sa 20. marca napoludnie postavili na rovník, mali by sme Slnko priamo v nadhlavníku a nevrhali by sme nijaký tieň. Prvý jarný deň je preto rovnako dlhý na všetkých miestach zemegule, Slnko je nad obzorom 12 hodín a 5 minút.
Obdobie jarnej rovnodennosti nám však prináša aj pozoruhodný astronomický úkaz, ktorý môžeme v týchto dňoch pozorovať. Ide o zodiakálne alebo tiež zvieratníkové svetlo, teda pás osvetlenej večernej oblohy vychádzajúci z miesta, kde zapadlo Slnko, smerujúci až k zenitu. Čo je jeho pôvodom?
Ekliptika, teda rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka, mení počas roka svoj sklon voči obzoru – a najväčší je práve v období jarnej a jesennej rovnodennosti. Vďaka tomu máme šancu uvidieť slnečné svetlo rozptýlené v zrnkách medziplanetárnej hmoty alebo skôr medziplanetárneho prachu, keďže ide o čiastočky veľké 0,001 až 0,1 milimetra. Môžeme si ich predstaviť ako disk v rovine Slnečnej sústavy, ktorého hustota sa smerom dovnútra zväčšuje, no v bezprostrednom okolí Slnka je prázdny. Pre vysoké teploty a tiež tlak slnečného žiarenia tu žiadna medziplanetárna hmota nie je.
Prach Slnečnej sústavy svetielkuje na oblohe približne s rovnakou intenzitou ako Mliečna dráha, ktorá je však, samozrejme, objektom neporovnateľne vzdialenejším. Teraz na jar je zodiakálne svetlo pozorovateľné po západe Slnka, na jeseň, počas jesennej rovnodennosti, naopak, pred jeho východom. Dôležité však je, aby sme oblohu počas jarných večerov pozorovali v čistých oblastiach čo najmenej zasiahnutých svetelným smogom aj znečistením ovzdušia. A tiež, aby nás nerušilo mesačné svetlo.
V takom prípade môžeme pri troche šťastia uvidieť svetielkujúci kužeľ nad západným obzorom. V ideálnych podmienkach, aké panujú povedzme v Chile, na ostrove La Palma na Kanárskych ostrovoch či v iných lokalitách s mimoriadne čistou oblohou, by sme dokonca videli súvislý pás svetla prechádzajúci celou oblohou. A mohli by sme si uvedomiť, že sa v týchto miestach rozprestiera Slnečná sústava, ktorej sme súčasťou.
Pozri aj: Zomrel Sudan. Úplne posledný samec vzácneho nosorožca tuponosého severného
Nahlásiť chybu v článku