Dňa 11. marca 2011, teda presne pred 14 rokmi, postihla Japonsko najväčšia tragédia od 2. svetovej vojny. Paradoxne, aj táto mala istý súvis s atómovou energiou. Kým v roku 1945 zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo spôsobené vojnovým konfliktom, o 66 rokov neskôr tragédiu spôsobila sila prírody.
11. marec 2011, 14:46
Dátum 11. marec bude v mysliach miliónov Japoncov rovnako tragický, ako dátumy 6. a 9. augusta 1945. Presne pred 14 rokmi o 14:46 miestneho japonského času nastalo v mori zemetrasenie, asi 130 kilometrov východne od mesta Sendai na ostrove Honšú, píše Britannica.
Zemetrasenie trvalo 6 minút a dosahovalo hodnotu až 9-momentovej magnitúdy, uvádza Ocean Today. Pre ilustráciu, je to najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Japonsku a celosvetovo 4. najsilnejšie zemetrasenie.
Sprievodným javom takéhoto obrovského zemetrasenia je masívna vlna cunami. Tá najvyššia z 11. marca dosahovala výšku na niektorých miestach takmer 40 metrov a zúrivo sa hnala k japonskému pobrežiu. Aj keď krajinu vychádzajúceho slnka chránili bariéry, s takou výškou vlny sa jednoducho nepočítalo.
V ďalších minútach vlny bičovali pobrežie Japonska a prenikali ďalej do vnútrozemia. Voda ničila, strhávala a brala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste.
Podľa tokijskej univerzity sa podarilo zaznamenať najvyššiu vlnu, ktorá dosahovala 38,9 metra. To je japonský rekord a ide o najväčšiu vlnu za veľmi dlhé obdobie. Väčšia zaznamenaná vlna vznikla pred 128 rokmi a bola vytvorená výbuchom sopky Krakatoa.
Bilancia katastrofy bola neuveriteľne tragická. Vyše 15-tisíc mŕtvych, vyše 5-tisíc zranených a vyše 9-tisíc nezvestných ľudí. Zničených bolo 125-tisíc budov a v dôsledku poškodených plynových potrubí vznikol celý rad požiarov. Celý ostrov Honšu sa v dôsledku zemetrasenia posunul o 2 a pol metra. Súčasné škody sú odhadované na 300 miliárd dolárov.
Väčšina obetí (65,2 %) boli starší ľudia vo veku 60 a viac rokov. Mnohokrát nestačilo, ani keď hľadali útočisko na vyvýšených miestach či na strechách budov. Toľko mŕtvych odrazu spôsobil problém čo s telami, keďže tradične sa v Japonsku vykonáva kremácia. Tentoraz bolo potrebné pochovávanie do masových hrobov.
To však nebolo všetko, s čím Japonsko muselo bojovať. Vlna zasiahla aj významnú jadrovú elektráreň a jedna veľká katastrofa vystriedala druhú.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- ako to vyzeralo vo Fukušime;
- čo spôsobila voda v elektrárni;
- prečo sa musela vypúšťať rádioaktívna para;
- aký mala Fukušima dosah na okolie.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku