Prvohory, druhohory, treťohory a štvrtohory. To sú geologické obdobia, ktoré pozná z čias strednej školy každý. Chronostratigrafická tabuľka, teda tabuľka geologických období našej planéty, je však oveľa komplikovanejšia. Po dlhých rokoch vedci do nej pridali i najnovšiu kapitolu dejín Zeme a finálne nazvali obdobie, v ktorom práve žijeme.
Vedci zodpovední za chronologizáciu geologického časového pásma, konečne pomenovali obdobie, v ktorom práve žijeme. Po dekáde práce a výskumu, Medzinárodná komisia pre stratigrafiu finálne rozdelila Holocén na tri obdobia, teda aj s tým, ktoré aktuálne prežívame.
Najmladšou geologickou epochou planéty je Holocén, známa tiež ako mladšie štvrtohory. Holocén začal spolu s koncom poslednej doby ľadovej, približne pred 11 700 rokmi. Aj táto epocha má však svoje vlastné charakteristické obdobia, a preto ju vedci z Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu tzv. rozmenili na drobné.
Najmladším, a teda i súčasným, obdobím holocénu je „neskorý holocénový Meghalayanský vek“ (Late Holocene Meghalayan Age). Toto geologické obdobie začalo pred 4200 rokmi a trvá dodnes. Svoj názov dostalo po stalagmitoch objavených v jaskyni v severovýchodnej Indii. Práve v čase vzniku týchto jaskynných útvarov, sa na celej planéte vyskytla udalosť, ktorá sa podpísala do geologických záznamov Zeme a ohraničila tak celkom novú epochu.
Neskorý holocénový Meghalayanský vek totiž začal obdobím 200 ročného „megasucha“ na všetkých kontinentoch. Extrémne suché počasie pred 4200 rokmi neovplyvnilo len ľudské civilizácie v rôznych kútoch sveta, ale podpísalo sa aj do geologických záznamov planéty. Obdobie sucha spustilo na celej planéte vlny migrácie, ktoré v spolupráci s archeologickými nálezmi, len potvrdzujú tie geologické.
Medzinárodná komisia pre stratigrafiu v spolupráci s Medzinárodnou úniou geologických vied, tak po desiatich rokoch štúdia, finálne zadefinovala obdobia holocénu. Súčasnému neskorému holocénovému Meghalayanský veku pritom predchádzali ďalšie dve obdobia. Boli to skorý holocénový grónsky vek a stredný holocénový northgrippianský vek, obdobia definované na základe geologických výskumov globálnych zmien z Grónska.
Pozri aj: Afrika sa trhá, no je to len začiatok. Naša planéta je v pohybe a mení sa na nepoznanie
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku