Strata snehovej a ľadovej pokrývky v arktickej oblasti je hlavným dôvodom zníženia schopnosti povrchu odrážať teplo. Doteraz si vedci mysleli, že príčinou sú najmä sadze, ktorých je v oblasti čoraz menej, no otepľovanie stále pokračuje. Schopnosť odrážať žiarenie od povrchu sa nazýva albedo.
správy od nás budete mať ako prví.
Arktický región sa od 80. rokov minulého storočia oteplil až trojnásobne viac v porovnaní so svetovým priemerom. Podľa novej štúdie za to môže práve zníženie albedo efektu. Sneh a ľad odrážajú slnečné svetlo, čo zabraňuje otepľovaniu povrchu. Tmavší povrch absorbuje viac tepla, čo zapríčiňuje otepľovanie v spomínanej oblasti a ďalšie topenie snehu a ľadu. To má za následok zosilnenie cyklu otepľovania, fenoménu, ktorý sa nazýva polárne zosilnenie.
Tím vedcov zo Spojených štátov amerických použil satelitné dáta siahajúce do 80. rokov 20. storočia a určil tak mieru albedo efektu, ku ktorému prispievajú rovnakou mierou ľad na mori, sneh, ktorý sa na ňom nachádza, a ľad na pevnine.
Niektorí vedci sa domnievajú, že sadze zohrávajú dôležitú úlohu v redukcii albedo efektu. Hailong Wang z Pacific Northwest National Laboratory uviedol, že sa pokúsili o „kvantifikáciu tohto vplyvu“. „Absorbovanie sadzí snehom a ľadom má minimálny dopad na redukciu albedo efektu,“ dodal.
Štúdia ukázala, že počas jarí a liet medzi rokmi 1982 a 2014, došlo počas jednej dekády k redukcii albedo efektu na povrchu v arktickej oblasti o 1,25 až 1,51 percenta. Otepľovanie viedlo aj k početnejším zrážkam v oblasti, no nie k sneženiu, ale k dažďu. „Čoraz menej sneží, čo má za následok približne 30-percentné zníženie snehovej pokrývky,“ objasnil Wang.
Nahlásiť chybu v článku