Človeka od jeho prapredkov z radov primátov odlišuje hneď niekoľko (už na prvý pohľad) viditeľných znakov. Jedným z tých najvýznamnejších je vzpriamená chôdza po dvoch končatinách. Práve týmto sa predchodcovia človeka začali pred miliónmi rokov líšiť od primátov, ktoré dodnes využívajú všetky štyri končatiny. Najnovší objav vedcov však naznačuje, že všetko môže byť celkom inak.
správy od nás budete mať ako prví.
Práve vzpriamená chôdza po dvoch končatinách má byť tým výnimočným znakom, ktorý zadefinoval predchodcov moderného človeka. Bipédia (trvalý pohyb po zadných končatinách) nie je v prírode až taká výnimočná, no mimoriadne vzácna je u cicavcov, do ríše ktorých patrí aj človek. Chodiť po dvoch sme mali začať, podľa najstarších jednoznačných nálezov, približne pred 4,4 miliónmi rokov. Podľa najnovšieho objavu vedcov zverejnenom v časopise Nature, tu však po dvoch niekto chodil už oveľa skôr.
Na území južného Nemecka sa vedcom podarilo objaviť fosílie doposiaľ neznámeho druhu opice, ktorú pomenovali Danuvius guggenmosi. Kosti staré 11,6 milióna rokov naznačujú, že Danuvius mal síce ruky prispôsobené na pohyb po stromoch (znak: dlhé predné končatiny), no tvar jeho nôh ako aj chrbtice ukazujú, že sa po zemi pohyboval po zadných končatinách. Kým nálezcovia hovoria o prevratnom objave, prví kritici sú skeptickejší a tvrdia, že dôkazov nie je dostatok, píše v článku Nature.
Medzinárodný tím vedcov, ktorý stojí za objavením pozostatkov opice Danuvius pritom objavil kosti pochádzajúce najmenej od štyroch jedincov. Ide najmä o stehenné kosti, kosti dolných končatín, ale aj stavce či kosti rúk. Práve fosílie stavcov majú nasvedčovať tomu, že Danuvius mal mať dlhú a pružnú spodnú časť chrbta, podobne ako moderní ľudia, čo mu umožňovalo udržovať pri vzpriamenej chôdzi rovnováhu. O bipédii podľa vedcov svedčia aj znaky na kolenách a členkoch, ktoré nasvedčujú, že dolné končatiny mal Danuvius prispôsobené na väčšiu záťaž podobne ako človek
„Ide o hviezdnu hodinu paleoantropológie a zmenu paradigmy,“ citovala agentúra DPA vedúcu výskumného tímu Madeleine Böhmovú z univerzity v Tübingene. Kým prví prapredkovia moderného človeka začali vzpriamene chodiť približne pred 4,4 miliónmi rokov, u predchodcov ľudoopov sa bipédia vyvinula podľa doterajších dôkazov z Keni a Kréty približne o 2 milióny rokov skôr. Najnovšie nálezy však ukazujú, že Danuvius chodil po dvoch už pred viac ako 11 miliónmi rokov a to na území Európy.
Podľa Böhmovej je takmer vylúčené, aby existoval druh so vzpriamenou chôdzou, ktorý by sa po Afrike pohyboval skôr. Na základe fosílií sa vedci domnievajú, že novoobjavený prapredok ľudí meral približne 1 meter, pričom samice vážili približne 18 kilogramov a samci asi 31 kilogramov. Danuvius sa mal živiť tvrdšími časťami rastlín či listami.
Nahlásiť chybu v článku