Portál Etabletka dodáva, že ide o pomerne vzácny stav, ktorý postihuje približne 0,05 % populácie. Keďže alergická reakcia vzniká v dôsledku fyzikálneho podnetu, a nie pôsobením vonkajších alergénov, chladovú urtikáriu zaraďujeme medzi tzv. pseudoalergie (alergické reakcie, ktoré nie sú alergiami v pravom zmysle slova).
Portál zároveň upozorňuje, že mnohé osoby majú len mierne alebo menej závažné príznaky, a preto lekára často nevyhľadajú. Návštevu odborníka je však vhodné zvážiť najmä vtedy, ak sa alergická reakcia objavila po prvýkrát alebo sa pravidelne opakuje pri aktivitách spojených s chladom.
„Ak sú u vás po kontakte s chladom prítomné niektoré zo závažných symptómov, ako sú ťažkosti s dýchaním, nestabilita krvného tlaku či anafylaktický šok, okamžite vyhľadajte zdravotnú pomoc. Môže ísť o život ohrozujúci stav,“ informuje portál.
Pri diagnostike lekár využíva viaceré metódy, vrátane aplikácie ľadovej kocky na pokožku približne na 15 minút. U ľudí s chladovou urtikáriou sa následne v mieste kontaktu objaví pupenec alebo iná výrazná kožná reakcia.
Čo robiť, keď viem, že mám alergickú reakciu na chlad?
Ako dopĺňa IFLScience, podobne ako pri iných alergiách, aj v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu prevencia, teda vyhýbanie sa chladu – napríklad neplávať v studenej vode alebo sa vyhnúť konzumácii ľadovo vychladených nápojov. Ak máte podozrenie, že by sa vás táto alergia mohla týkať, obráťte sa na svojho lekára, ktorý určí ďalší postup.
Pri vážnejších formách alergie sa odporúča vykonávať niektoré činnosti, ako je plávanie či surfovanie, v prítomnosti ďalších osôb, pre prípad náhlej slabosti alebo mdloby. Rozpoznanie alergie na chlad je dôležité aj u pacientov, ktorí podstupujú celkovú anestéziu – počas zákroku musia byť udržiavaní v teple a ich telesná teplota musí byť priebežne monitorovaná.
Nahlásiť chybu v článku