Aj keď ich využívame denne, mnoho z nás toho o nich príliš veľa nevie. Vedeli ste napríklad, že ich dejiny sa začínajú písať približne v čase druhej svetovej vojny? Od tých čias sa produkcia plastov rozrástla do skutočne enormných rozmerov.

Štatistiky napríklad ukazujú, že len v roku 2015 bolo na svete vyprodukovaných až neuveriteľných 320-miliónov ton polyméru v rôznej podobe. V porovnaní s rokom 1977, kedy sa na svete vyprodukovalo 50-miliónov ton polymérov, je to skutočne závratné číslo. Až donedávna výrobcovia nemuseli zvažovať, čo sa stane s materiálom, ktorý sa vyrobí ale nespotrebuje. To sa však za posledných päť rokov zmenilo.

Čo vlastne polymér je? Niekedy sa slovo polymér chybne využíva ako synonymum k slovu plast. Polymér je látka pozostávajúca z monomérov, ktoré vytvárajú dlhé reťazce. Medzi najznámejšie polyméry patrí napríklad polyvinylchlorid alebo polyetylén. Nespornou výhodou polymérov je fakt, že sú pevné a odolné.

A práve z polymérov sú vyrobené aj plasty. Ich názov je odvodený od slova „termoplast“ a označuje látku, ktorej tvar je možné meniť pomocou nahrievania. Otcom modernej výroby polymérov je muž menom Wallace Carothers a všetko to začalo okolo roku 1930. V tých časoch ženy vždy nosili hodvábne pančušky no zavládol ich vážny nedostatok. Práve Carothers sa zaslúžil o to, že sa začali vyrábať z nylonu.

The sad story of Wallace Carothers – inventor of Nylon, who did not win the Nobel Prize. https://t.co/pAQA8cpUJL pic.twitter.com/Qz0K7MVtRG

— C&EN (Chemical & Engineering News) (@cenmag) April 13, 2016

Keď počas druhej svetovej vojny došlo k nedostatku množstva ďalších vecí, polyméry sa stali efektívnou náhradou a zaplnili zväčšujúcu sa dieru na trhu. Napríklad, keď bol odstrihnutý dovoz prírodnej gumy na výrobu pneumatík, nahradili materiál polyméry. Okrem praktickej stránky však polyméry čoraz viac dráždili zvedavosť vedcov, chceli vedieť, kam až môžu zájsť a tak vzniklo mnoho vynálezov, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Iné zas vznikli úplnou náhodou.

Plasty sa stali lacnou a dostupnou alternatívnou a čoskoro sa stali mimoriadne žiadanou látkou. Medzi najžiadanejšie patrili polyetylén a polypropylén. Polyetylén má dve formy, jednu z vysokou hustotou a druhú s nízkou hustotou. Polyetylén s vysokou hustotou vyzerá na molekulárnej úrovni ako hrebeň s krátkymi, pravidelne usporiadanými a pevnými zúbkami. Na druhej strane polyetylén s nízkou hustotou vyzerá ako hrebeň s neusporiadanými zúbkami náhodnej dĺžky. Vďaka týmto rozdielom sa z nich môžu vyrábať rozličné produkty.

Prečo sú plasty na trhu jednotkou? V prvom rade ide o pomerne lacnú alternatívu, a to nie len čo sa predaja týka, ale aj výrobných nákladov. Okrem toho, ide o ľahký materiál, pričom najľahší je tzv. polyolefín. Tento druh polyméru je navyše nesmierne odolný proti vplyvu vody, čistiacich prostriedkov a iných látok.

Využívajú sa napríklad na výrobu obalových materiálov, pretože polyolefíny sa veľmi ľahko tvarujú avšak pri preprave si udržia svoje vlastnosti a nezdeformujú sa tak ľahko. Ako všetko, aj polyolefíny majú svoje nevýhody a v tomto prípade je to závažný dopad na životné prostredie. V prírode sa totiž rozkladajú aj desiatky rokov a nie je také ľahké zbaviť sa ich. Okrem toho, pri rozklade sa rozpadávajú na drobné čiastočky, ktoré končia v tráviacom trakte živočíchov a napokon aj v našom.

Ak ste si aj vy spomenuli na recykláciu, nie je to také ľahké. Ani v rámci recyklácie nie je jednoduché polyolefíny rozložiť a aj keď sa dnes už vyrábajú modernejšie verzie, ešte stále je čo vylepšovať.

Na čo sa polyméry využívajú? Ako sme už spomínali, obklopujú nás na dennej báze, avšak až 45 percent výroby pohltia obalové materiály. Ďalších 20 percent putuje na stavby a do automobilového priemyslu a zo zvyšku sa vyrábajú napríklad fľašky či textilné vlákna. Až 70-miliónov ton termoplastov končí každý rok práve v textilnom priemysle, pričom 90 percent syntetických vlákien sa vyrobí v ázijských krajinách.

Aj keď sa to nezdá, každý rok vyprodukujeme veľké množstvá textilného odpadu, pričom ten sa recykluje oveľa menej, ako iné materiály. Vedeli ste napríklad, že v roku 2016 priemerný človek kúpil až o 60 percent textilných výrobkov viac ako pred 15 rokmi? Okrem toho, v našej domácnosti sa zdržia podstatne kratšie, potom sa ich zbavíme a nahradíme novšími modelmi.

Za bežných okolností si človek neuvedomuje, čím všetkým sa vlastne obklopuje. Obzrite sa však okolo seba. Koľko plastu sa okolo vás nachádza? A koľko z toho bude na svojom mieste aj o rok a koľko toho skončí v odpade?

Pozri aj: Obrovské plastové vlny. Desivé video z Filipín ukazuje, ako kedysi krásnu zátoku, zaplavujú tony odpadu

sciencealert