Dnešná doba praje fotografovaniu viac než akákoľvek predtým. Napriek tomu platí, že vlastniť kvalitný fotoaparát nie je všetko. Dôležitá je predovšetkým kreativita, originálne nápady a láska pre to, čo robíte. Presne tieto emócie vyžarujú z fotiek Slovenky Viktórie Suchánovej, ktorej vášeň pre fotografiu ocenil aj prestížny taliansky Vogue.
Časopis Vogue predstavuje vo svete módy akúsi Bibliu štýlu, trendov a nápaditosti. Tisíce ľudí z celého sveta do neho nazerajú a hľadajú nové inšpirácie. Preto je obrovským úspechom, ak uverejní fotografiu mladých či začínajúcich fotografov.
Práve to sa podarilo Viktórii Suchánovej, ktorej fotografia bola publikovaná v internetovej rubrike talianskeho Vogue, a to rovno dvakrát za sebou. V rozhovore nám priblížila, ako sa jej to podarilo, čo sa snaží na svojich fotografiách zachytávať a čím sa snaží vynikať spomedzi ostatných fotografov.
Ako si sa k fotografii dostala a koľko sa jej venuješ?
Moja cesta k fotografovaniu bola celkom vtipná. Vždy ma to viac ťahalo k umeleckým smerom, no stret s fotkou bol čisto náhodný. Môj ocino fotil len tak sám pre seba a ja som si raz povedala, že veď možno by ma to bavilo. Tak som zvolala “dievčenskú radu,” zobrala starý kompakt z domu a hor sa na pole v našej dedine robiť všetkým kamarátkam profilovky na Facebook. Mohla som mať okolo 11-12 rokov, takže to je cca 8 rokov čo fotím.
Čo fotografuješ najradšej?
Momentálne všetok svoj voľný čas sústredím na portrétnu fotografiu a zdokonaľovanie sa v nej, no rada fotím aj rande fotky a svadby. V tomto som taký fotoschizofrenik. Na jednu stranu ma veľmi baví zachytávať ľudí takých, akí sú a ich nefalšované emócie, no na druhú stranu ma to veľmi ťahá aj k takým magazínovkám, ktoré sa teraz pilne učím fotiť a veľmi ma to baví.
Podľa čoho si vyberáš témy alebo námety na fotenie?
Mám dni, kedy naozaj premýšľam nad foteniami, plánujem, čo a ako bude a spravidla to nikdy nevyjde. Väčšinou je to čisto náhodné a pri nejakej normálnej činnosti mi napadne, ako by mohla vyzerať jedna konkrétna fotka a pri fotení za chodu riešim, ako to bude pokračovať. Som puntičkár a všetko potrebujem mať usporiadané a naplánované, no v tomto mojom hobby sa snažím mať otvorenú myseľ a dať priestor aj nápadom, ktoré sa objavia v tom danom momente.
Dostať fotografiu do časopisu Vogue je značný úspech. Ako sa ti to podarilo a rovno dvakrát?
Taliansky Vogue má svoju internetovú foto rubriku, kde fotografi aj nefotografi vedia poslať svoje fotky. Ja som sa o to pokúšala vyše pol roka, no až doteraz neúspešne. Je tam táto možnosť iba jedenkrát do týždňa a dajú sa poslať iba dve fotografie, čiže je to veľmi obmedzené. Taliansky Vogue má svoj špecifický štýl, ktorý nesústredia na technickú stránku fotografie, ale skôr na estetickú, no nie tak, ako si ju všetci zrejme predstavujeme. Pod estetickou fotkou si mnohí z nás predstavia krásne dievča alebo chlapca so super postavou, oblečením a na krásnom mieste. No v tomto prípade to neplatí. Čím zaujímavejší námet, človek, prostredie, tým lepšie.
Čiže k tomu, aby ste sa dostali do talianskeho Vogue, nepotrebujete ani modelku a dokonca ani profesionálny foťák.
Ako vznikala táto séria fotografií?
Tieto fotky som fotila s mojou kamarátkou Katkou, s ktorou sme chceli niečo nafotiť veľmi dlho, no ako sa vraví, že obuvníkove deti chodia bosé, tak aj moji blízki trpia na nedostatok fotiek. No v tomto období máme mnohí veľa času, tak sme sa raz večer vybrali, že niečo nafotíme. Katka je človek, ktorého na ulici neprehliadne nikto. Vzrastom síce drobná žena, no jej červené vlasy s ofinou, tetovania takmer po celom tele a zaujímavý celkový vzhľad dodal fotkám to, čo potrebovali.
Môj jediný a najobľúbenejší ateliér je príroda a milujem všetky kvietky a buriny, ktoré v nej rastú, čiže sme mali takú prírodnú rekvizitu. Viac sme nechceli a ani nepotrebovali. Táto fotka je dokonca úplná momentka.
Kde hľadáš inšpiráciu? Máš nejaké vzory?
Bude to znieť možno ako klišé, ale inšpiráciu mám všade okolo seba. Každý deň stretávam veľa ľudí, ktorí sa so mnou rozprávajú a inšpirujú ma. Ako som už spomínala, moje najobľúbenejšie miesto na fotenie je príroda a tam je tej inšpirácie veľa. Aj keď idem na fotenie s tým, že moc neviem čo a ako spravím, vždy ma “kopne” múza a ide to.
Samozrejme, mám aj vzory, ktorých prácu veľmi obdivujem a páči sa mi, no nesnažím sa ich nijak napodobňovať. Medzi mojich obľúbencov vo fotografii patrí napríklad Kristianka Kona alebo Frank Štabrila, no milujem prácu aj Márie Švarbovej.
Je na Slovensku alebo aj vo svete náročné preraziť v tomto odvetví?
Myslím, že hej, pretože fotografov je momentálne na Slovensku, no aj vo svete veľmi veľa a aj ľudia sú už náročnejší na fotografiu ako takú. Je však z čoho vyberať. Každý sa snaží mať svoj štýl a rukopis.
Myslíš, že je dnešná doba internetu a moderných technológií v tom nápomocná?
Určite áno. Sociálne siete nám pomáhajú dopracovať sa k svojej cieľovke a aj naopak. Takto sa vedia naše práce dostať k ľudom, ku ktorým by sa zrejme nikdy nedostali.
Čo je pre teba najväčším cieľom vo fotografovaní?
Mojím osobným cieľom je byť spokojná so svojou prácou a robiť ju s radosťou.
V tejto dobe je veľmi vzácne robiť to, čo človeka naozaj baví a robí ho to šťastným.
Tak ja len dúfam, že sa mi bude dariť aspoň tak ako doteraz a že ľudia budú mať radi moje fotky a prinesú im buď krásne spomienky na nejaký dôležitý deň v ich živote alebo im len vyčaria úsmev na tvári.
Pre viac zaujímavých fotografií od mladej slovenskej fotografky Viktórii Suchánovej sledujte jej profil na Instagrame.
Nahlásiť chybu v článku