Vďaka tomu si títo traja ľudia mohli spoločne zahrať hru, ktorá fungovala na báze tetrisu. Aj keď to znie ako počiatok distopického sci-fi filmu bez šťastného konca, ide o veľmi zaujímavý, i keď stále veľmi divoký experiment. Vďaka tomuto úspechu budú môcť vedci prepojiť celú sieť ľudí.
Úspech sa im podarilo docieliť kombináciou elektroencefalogramu, čo je metóda pre zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgu a transcraniálnej magnetickej stimulácie, čo je zasa v jednoduchosti povedané „dráždenie neurónov“. Novú technológiu vedci nazvali BrainNet a tvrdia, že v budúcnosti sa im možno podarí prepojiť celé skupiny ľudí a to dokonca aj cez web.
Okrem nových dverí, ktoré táto technológia otvára, by nám mohla pomôcť lepšie pochopiť niektoré procesy v mozgu, ktoré boli doposiaľ záhadou. „Predstavujeme vám BrainNet, nové niekoľko-osobnostné, neinvazívne rozhranie určené na spoluprácu pri riešení problémov,“ píšu vedci vo svojej novej fascinujúcej štúdie. Aj keď to znie desivo, kým majú ľudia všetko pod kontrolou, futuristickej vedy sa netreba obávať.
Podobe to funguje aj v prípade umelej inteligencie, ktorej schopnosti sú pre niektorých ľudí znepokojujúce. Je nutné však pochopiť, že v skutočnosti sa v sci-fi filme nenachádzame a aj napriek tomu, že takéto technológie dokážu konať samostatne, nie je nutné sa obávať ich vzbury alebo podobných katastrofických scenárov. Čo sa BrainNetu týka, počas experimentu ho vedci otestovali nasledovne.
Prepojená bola trojica ľudí. Ich úlohou bolo hrať hru, ktorá bola postavená na báze tetrisu. Spoločne sa museli dohodnúť, ktorá kocka bude kedy rotovať a akým smerom. Aby sa toto všetko mohlo odohrať, subjekty museli pozorovať obrazovky po svojich bokoch. Jedna z nich vysielala signál na úrovni 15 Hz a druhá 17 Hz. To vyprodukovalo signál, ktorý následne mohol elektroencefalogram zachytiť.
Na hru sa pozeral vždy len jeden subjekt, zatiaľ čo ďalším dvom odosielal údaje. Tí sa museli rozhodnúť, akým spôsobom bude kocka rotovať. Keď sa spriemerovali výsledky piatich testovaných trojíc, vedci prišli na to, že mali úspešnosť 81,25 %, čo na prvý pokus vôbec nie je zlé. Aby bol celý proces o čosi komplexnejší, odosielatelia si mohli overovať, či prijímateľ pochopil ich rozhodnutie správne.
Celý systém môže expandovať do ešte komplikovanejších zákutí mysle. Vedci sú na dobrej ceste. V súčasnosti je tento proces pomalý a nie až tak spoľahlivý, ako by sa od neho očakávalo, no rozhodne ide o veľký míľnik, na ktorý budeme jedného dňa spomínať.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku