Keď v roku 1977 opúšťala medziplanetárna kozmická sonda Voyager 2 povrch Zeme, vedci len dúfali, že sa jej podarí to, čoho sme práve dnes svedkami. Sonda presne pred rokom opustila hranicu Slnečnej sústavy a vstúpila tak do medzihviezdneho priestoru. Jej prvé zistenia však vedci zverejnili až teraz.
Ako pripomína americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), 5. novembra 2018 zaznamenali vedci dramatické zmeny, ktoré zachytili energetické detektory sondy Voyager 2. Vo vzdialenosti 18 miliárd kilometrov od Zeme sonda zachytila výrazný pokles slnečných častíc a rýchly nárast množstva kozmického žiarenia. Voyager 2 vstúpila do medzihviezdneho priestoru, no nič viac sme o nej nevedeli.
Voyager 2 launched #otd in 1977. Together, @NASAVoyager are the only spacecraft to have visited the four outer planets of the solar system: https://t.co/Na6jIc6nRl pic.twitter.com/e0nIAtFKsE
— NASA JPL (@NASAJPL) 20. augusta 2019
Po roku od tejto veľkolepej udalosti vedci konečne začínajú odhaľovať tajomstvá, ktoré sa medziplanetárnej sonde podarilo na okraji Slnečnej sústavy (a za jej hranicou) odhaliť. V časopise Nature sa aktuálne objavilo hneď 5 rôznych vedeckých štúdií, ktoré analyzujú dáta poslané sondou Voyager 2 späť na Zem. Kým Voyager 1 pre technické problémy tieto údaje v roku 2012 nebola schopná zozbierať, jej sestre sa to pred rokom podarilo.
Voyager 2 napríklad poskytuje pohľad na to, ako vyzerá koniec našej Slnečnej sústavy. Z údajov od Voyageru 1 vedci vedeli, že existuje hranica a slnečné častice sa nestrácajú len tak s narastajúcou vzdialenosťou od Slnka. Až dáta z Voyageru 2 však ukazujú, že táto hranica je v skutočnosti oveľa tenšia a ostrejšia ako sme si doposiaľ mysleli. Definovaná je náhlym poklesom teploty a zvýšením hustoty častíc, ktoré vedci nazývajú plazma.
The fantastic voyage continues!
One year ago this week, Voyager 2 joined me in interstellar space. Today, five papers published detailing my twin’s findings in the region just beyond the bubble created by our Sun. https://t.co/RqOfl7uV3F pic.twitter.com/ucRiTafLW3
— NASA Voyager (@NASAVoyager) 4. novembra 2019
Medziplanetárna sonda tiež odhaľuje, aký približný tvar zrejme má Slnečná sústava. Na základe zozbieraných údajov napovedá, že okraj Slnečnej sústavy môže pripomínať tvar náboja s tupou špičkou, minimálne teda v mieste, kde Voyager 2 vstúpila do medzihviezdneho priestoru. Dáta tiež ukazujú, že heliopauza, teda hraničná oblasť Slnečnej sústavy, naráža na silné magnetické pole prúdiace z medzihviezdneho priestoru a zdá sa, že je oveľa komplikovanejšia a dynamickejšia ako vedci predpokladali.
Ako uvádza portál The Guardian, sondy Voyager sa pomaly blížia k momentu, kedy prestanú komunikovať so Zemou. Obe sú poháňané rozpadávajúcim sa plutóniom a približne v polovici nadchádzajúceho roku by mali dosiahnuť kritickú hranicu energie. Napriek tomu sú Voyager 1 aj 2 podľa slov spoluautora jednej zo štúdií Billa Kurtha tak odolné, že pri pokračovaní po svojej trajektórii pravdepodobne prežijú aj Zem.
Nahlásiť chybu v článku