Okrem toho, že mnohí vedci, biológovia a najmä ochranári sa zameriavajú na to, aby živočíšne druhy na našej planéte nevymierali, existujú tiež skupiny vedcov, ktoré sa snažia prinavrátiť život druhom, ktoré zem stratila. Azda najambicióznejší projekt v súčasnosti je oživenie mamuta. A z istého pohľadu sa môže javiť, že vedcom sa podaril zaujímavý kúsok, keď zistili, ako by sa im mohlo podariť aktivovať typické ochlpenie, ktorým tieto „praveké slony“ disponovali.
Overovací bod
Vedci z americkej biotechnologickej spoločnosti Colossal Biosciences majú ambiciózny projekt. Do konca roku 2028 by chceli priviesť k životu svojho „mamuta“, ako píše The Guardian. Samozrejme, hľadajú na to dostupné riešenia a najvýhodnejšie je upraviť genóm slona ázijského, ktorý je geneticky najbližším príbuzným mamutov. Úpravou génov by sa tak mohli „priblížiť“ k mamutom, ktoré vyhynuli približne pred 4000 rokmi.
Jedným z výrazných znakov mamutov bola ich chlpatá srsť a tolerancia chladu. Vedci sa preto pokúšajú nájsť tomu zodpovedné gény a najnovšie predstavili geneticky modifikované myši, ktoré majú vlastnosti zamerané na zvládanie chladu.
„Nič to neurýchľuje, ale je to veľký overovací bod,“ povedal Ben Lamm, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Colossal.
Je vhodné uviesť, že ich výskum zatiaľ neprešiel recenzovaním, no podľa vedcov zo spoločnosti použili množstvo techník na úpravu genómu, a to buď oplodnených myších vajíčok alebo tiež modifikovaním embryonálnych kmeňových buniek, ktoré potom vkladali do myších embryí pred ich vkladom do samičky myši.
Zamerali sa na 9 génov spojených so srsťou. Väčšina z týchto génov je dobre známa a dva z nich našli aj v zachovanej DNA mamutov. Práve o nich si vedci myslia, že prispeli k vlnenej srsti. Preto ich pri myšiach upravili s cieľom vytvoriť čo najväčšiu podobnosť mamutej srsti.
Čaká ich dlhá cesta
Okrem viditeľnej zmeny sa zamerali aj na gén spojený s metabolizmom tukov, ktorý tiež našli pri mamutoch a ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu v adaptácii na chlad.
Mnohé úpravy génov síce neskončili dobre, no narodili sa aj myšie mláďatá, ktoré mali charakteristiky, v aké dúfali, a to najmä čo sa týka vlnenej, dlhej a zlatohnedej srsti. Mali ale podobnú telesnú hmotnosť, a to bez ohľadu na to, či modifikovali gény súvisiace s metabolizmom tukov.
Vedci teraz budú testovať ich toleranciu chladu, aby zistili, či sa im podarilo správne aktivovať aj tieto gény.
Robin Lovell-Badge, vedúci oddelenia biológie kmeňových buniek a vývojovej genetiky na Inštitúte Francisa Cricka v Londýne, ktorý nebol účastníkom výskumu, ocenil techniku, ale zároveň dodal, že je tu množstvo problémov, pričom vyzdvihol fakt, že nie sú odhalené mechanizmy, ktorými gény produkujú rôzne typy srsti. „Máme roztomilo vyzerajúce chlpaté myši, ale nerozumieme ich fyziológii či správaniu,“ povedal a dodáva, že vedcov to nepribližuje k tomu, či dokážu dať slonovi vlastnosti podobné mamutovi.
Ďalší vedci poznamenávajú, že tu sa nepracovalo so zavádzaním mamutích génov do myší, ale so zmenou myšacích génov, ktorých výsledok môžeme vidieť vo vlnenej srsti myši.
Spoločnosť Colossal čaká ešte veľa práce, keďže vytvoriť slona podobného mamutovi je mimoriadna výzva, aj z toho hľadiska, že skutočný počet génov, ktoré sa na celkovej modifikácii budú podieľať, bude oveľa vyšší a tiež, že jedna vec je urobiť zmeny na myšiach, s ktorými sa experimenty robia bežne, a ďalšia vec sú zmeny v génoch slona.
Mnohí odborníci sú tak mimoriadne skeptickí a aj rok 2028, kedy chce Colossal predstaviť svojho „mamuta“, pokladajú skôr za nereálny.
Nahlásiť chybu v článku