Na Mars, známy aj ako červená planéta, sa možno budú vedci odteraz pozerať úplne inak. Nový výskum totiž naznačuje, že za jeho farbu môže byť zodpovedný ferihydrit — minerál obsahujúci vodu, a nie hematit, ako sa doteraz predpokladalo.
správy od nás budete mať ako prví.
Táto zmena môže ovplyvniť náš pohľad na históriu Marsu. Vedci z Brownovej univerzity analyzovali dáta z viacerých misií, vrátane sond Mars Express a ExoMars Trace Gas Orbiter, ako aj amerických roverov Curiosity, Pathfinder a Opportunity. Tieto misie poskytli podrobnosti o červenom prachu na povrchu Marsu, ktorý obsahuje oxidované železo, píše sa v novej štúdii magazínu Nature, o ktorej informuje CNN.
Revolučný výskum
Donedávna sa predpokladalo, že ide o hematit, ktorý vznikol vplyvom atmosférických podmienok bez prítomnosti vody, takzvaným suchým procesom. Nový výskum však naznačuje, že dominantnou zložkou prachu je ferihydrit, ktorý vzniká vo vode pri nižších teplotách.
Dnes niet pochýb o tom, že Mars bol kedysi miestom, kde sa nachádzala voda v kvapalnom skupenstve. Vedci však už dlho špekulovali, ako a kedy sa stratila a Mars sa stal suchou planétou. Ak je ferihydrit skutočným zdrojom červeného prachu, znamená to, že proces oxidácie železa sa začal skôr, než sa predpokladalo.
To by znamenalo, že Mars získal svoju typickú farbu výrazne skôr, než sme si doteraz mysleli. Vedci vytvorili laboratórnu verziu marťanského prachu z rôznych druhov oxidov železa a podrobili ho analýzam pomocou röntgenov a spektrometrov. Porovnanie s dátami zo sond ukázalo, že ferihydrit zmiešaný s bazaltom najviac zodpovedá prachu na Marse.
Tento objav môže mať širší vplyv na výskum Marsu a budúce misie. Ak bol ferihydrit kľúčovým prvkom pri tvorbe marťanského prachu, znamená to, že voda hrala v minulosti dôležitejšiu rolu, ako sme si mysleli. To zvyšuje pravdepodobnosť, že Mars kedysi poskytoval podmienky vhodné pre život.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku