Herpes simplex môžeme považovať za geniálneho zločinca spomedzi vírusov. Dokáže preniknúť do buniek v slabinách našich tiel a potom si nájde cestu do nervového systému, kde sa ukryje v našej DNA. Avšak presný spôsob, akým vykonáva túto cestu, je pochopený iba čiastočne.
Herpes postihuje ľudí odjakživa
Štúdia uverejnená v časopise Nature vedená vedcami z Northwestern University Feinberg School of Medicine nachádzajúcej sa v americkom Chicagu teraz odhalila životne dôležitý kúsok skladačky, ktorý by potenciálne mohol ukázať cestu k novým spôsobom liečby alebo dokonca prevencie tohto bežného ochorenia, uvádza portál Science Alert.
Herpes je mimoriadne rozšírená infekcia u väčšiny svetovej populácie, a to či už vedia o tom, že sú jeho nositeľmi, alebo nie. Vyskytuje sa u viac ako dvoch tretín vo forme orálneho typu (HSV-1) alebo vo forme pohlavne prenosného vírusu (HSV-2). U človeka sa vyskytuje od počiatku ľudstva.
Hoci je vírus zvyčajne bezpríznakový, je schopný vyvolať niektoré nepríjemné prejavy, a to od oparových pľuzgierov, až po vzácny, ale veľmi nebezpečný prejav, keď napadne oko.
Rizikové je tiež, keď nastane prenos infekcie z matky na novorodenca. Za posledné dve desaťročia sa v USA tejto chorobe pripísalo viac ako tisíc úmrtí dojčiat. Herpes sa tiež považuje za príčinu alebo aspoň sprevádzajúci faktor v prípade rozvoja demencie. Ak by sme teda získali spoľahlivú liečbu či dokonca vakcínu, prinieslo by to veľký benefit celému ľudstvu.
Herpes je prefíkaný
Nanešťastie, vírus herpesu je mimoriadne prefíkaný. Vystavuje sa nášmu imunitnému systému veľmi krátku dobu predtým, než vloží svoju DNA do našich periférnych nervových buniek.
„Preprogramuje bunky, aby sa stali továrňou na vírusy. Veľkou otázkou však zostáva, ako sa vírus dostane do jadra neurónu,“ hovorí imunológ Gregory Smith z Northwesternskej univerzity.
Ako sa ukazuje, kľúčom je proteín kódovaný vírusom nazývaný pUL36. Minulé výskumy zistili, že tento proteín sa dokáže zafixovať na molekulách dyneínu, čo sú malé biologické motory, ktoré pomáhajú dávať bunke tvar.
Herpes teda preniká zvnútra každej bunky, ktorú napadne a to tak, že sa „odvezie“ po dráhe bunky. Pozorovania odhalili, že táto cesta nie je náhodná, ale vírus bol schopný podniknúť cestu na perifériu bunky, teda vykonával cestu, ktorá sa nedá vysvetliť samotnou fixáciou na dyneín.
Zlodej nástrojov
Teraz vedci zistili, že vírus jednoducho ukradne na to nástroj z buniek, do ktorých sa nabúra. Tento ukradnutý motorický proteín nazývaný kinezín doslova kráča po reťazcoch mikrotubulov, ktoré podporujú bunku. Použitie dyneínu a aj kinezínu nie je netypické pre vírusy, chytré však je, že herpes odoberie polovicu tejto sady z jedného typu bunky a použije ju v inom, aby sa mohol pohybovať efektívnejšie.
Ďalší výskum ukázal, ako táto krádež pomohla vírusu dostať sa do jadra nervovej bunky. Akonáhle vstúpil do tela neurónu, bol schopný prijať expresiu priamo do centrálnej DNA. Aj keď sa nám nervová bunka nemusí zdať veľká, pre vírus, ktorý sa prediera vláknami bunkovej siete je to zdĺhavá cesta. Podľa Smitha to vírusu trvá aj osem hodín, kým prejde z konca neurónu do jeho centra.
Výskum je významný v tom, že bolo prvýkrát pozorované, ako vírus premieňa proteín, aby mu pomohol pokračovať v infekcii. To je významný objav, ktorý by vedcom mohol pomôcť lepšie pochopiť fungovanie herpesu.
„Keď sme prišli na to, ako vírus toto všetko robí, teraz môžeme uvažovať nad tým, ako mu túto schopnosť odobrať. Ak dokážeme zabrániť tomu, aby sa asimiloval kinezín, mali by sme vírus, ktorý nedokáže infikovať nervový systém. A potom máme kandidáta na preventívnu vakcínu,“ dodáva Smith.
Nahlásiť chybu v článku