V roku 2016 zaplavili nemocnice tisíce ľudí s astmou. Dôvodom bol úder blesku, vedci zistili, čo sa vtedy stalo

21. novembra 2016 prijímali pohotovosti v austrálskom Melbourne tisíce ľudí s dýchacími ťažkosťami. Zomrelo vtedy 10 ľudí a tisíce bojovali dlhé obdobie s následkami. Aj keď sa to v kontexte so súčasnou pandémiou môže zdať ako vírusová epidémia, dôvod bol vtedy iný. Išlo o jav nazývaný búrková astma, avšak vedci teraz odhalili, že spúšťačom týchto udalostí nebola ani tak búrka či dážď, ale blesk.

Búrková astma

Juhovýchodná Austrália je dobrým miestom na vznik javu nazvaného búrková astma, aj keď vhodné miesta sa dajú nájsť aj v Amerike či iných krajinách. Populárnym vysvetlením, prečo v roku 2016 v jednom okamihu mnohí ľudia pociťovali problémy spojené s astmou bolo, že vplyvom vetra sa rozvírilo veľké množstvo peľu a následným vplyvom vlhkosti začali zrnká peľu praskať na menšie časti, ktoré prenikali hlbšie do pľúc a spôsobovali vážne problémy, uvádza portál IFL Science.

Alternatívne vysvetlenie

Autori štúdie publikovanej v časopise PLOS ONE, však prichádzajú s alternatívnym vysvetlením. Podľa nich predmetné vysvetlenie nezodpovedá skutočnosti. Búrku totiž vtedy sprevádzal iba malý dážď a nárast vlhkosti, pri ktorej by mali zrnká peľu začať praskať sa udial až vtedy, keď nemocnice hlásili plné stavy ľudí s respiračnými problémami.

Ľudia, ktorí v ten deň prišli na pohotovosť, väčšinou neboli astmatici. Mávali však sennú nádchu a udalosť sa udiala práve vo vrchole peľovej sezóny. Vedci vravia, že aj ľudia s astmou mali problémy, no mali pri sebe lieky a inhalátory a dokázali obdobie zvládnuť pomocou nich.

Vedci tvrdia, že prasknutie peľových zrniek nastalo na ražných poliach na západ od Melbourne a vietor potom tieto častice doniesol až do mesta. Autori ponúkajú viacero možností, ako došlo k prasknutie zrniek a to vrátane trecej sily vetra, hromadenia elektrického náboja v atmosfére až po samotný blesk. A práve blesk je najvážnejší kandidát tohto javu. Pravdepodobne všetky tieto javy zohrali svoju úlohu, no úder blesku v kombinácii s nabitou energiou v ovzduší a vetrom spôsobili prasknutie zrniek, ktoré potom putovali na mesto.

Nárast obsadenosti nemocníc z hodiny na hodinu

V Melbourne v ten deň zaznamenali 672-percentný nárast pacientov s dýchacími problémami a 992-percentný nárast hospitalizácií súvisiacich s astmou. Nemocnice a pohotovosti neboli na tento nápor pripravené a tak žiaľ prišlo aj k úmrtiam. Odvtedy meteorológovia vydávajú výstrahy pred búrkovou astmou.

Pozri aj:

Plynové sporáky znečisťujú vzduch až na 5-násobnú úroveň toho, čo je vonku