Fotografi a turisti sa sťažujú, že politika využívania dronov na Slovensku je prísna, ochranári zas hovoria, že v chránených oblastiach nemajú čo robiť. Najnovšie im ako argument môže poslúžiť aj nešťastná nehoda, ktorá sa odohrala v Nízkych Tatrách. Lietajúci dron tu vystrašil skupinu kamzíkov, pričom pri páde na skaly zomrelo jedno mláďa.
správy od nás budete mať ako prví.
O udalosti, ktorá sa odohrala pod Chopkom informovala vo svojej reportáži TV Markíza. Mláďa kamzíka, ktoré mohlo mať približne 1 rok ostalo ležať mŕtve niekoľko stoviek metrov pod nízkotatranským vrcholom potom, ako ho vystrašil dron. Obľúbená lietajúca pomôcka fotografov mala vystrašiť a prenasledovať skupinu kamzíkov. Kto dron riadil, známe nie je.
Aký vplyv môže mať lietanie s dronmi v chránených územiach na prirodzených obyvateľov národného parku sme sa opýtali ochranára Erika Baláža.
„Lietanie s dronmi môže byť problematické vo viacerých prípadoch. Za hrozbu ich považujú napríklad dravé vtáky v blízkosti svojich hniezd. Tie môžu byť nielen rušené pri hniezdení, ale môžu na drony aj útočiť a pritom sa zraniť. Tiež je zlé, ak sa filmári snažia priblížiť príliš blízko k zvieratám. Vtedy môže nastať reakcia panického úteku a v extrémnych prípadoch aj smrť, ako to bolo v prípade kamzíka v Nízkych Tatrách,“ komentuje udalosť Baláž.
Na negatívny dopad dronov v národných parkoch upozorňuje na svojej stránke aj Správa Tatranského národného parku. Opierajúc sa o vlastné i zahraničné vedecké štúdie tvrdí, že drony môžu u živočíchov evokovať predátorov, na ktorých v strese inštinktívne reagujú rýchlym únikom.
Správa TANAP-u tiež pripomína, že na lietanie a filmovanie s dronmi sú potrebné príslušné povolenia. Podľa fotografa, ktorý nás požiadal o anonymitu je ale politika získavania povolení na Slovensku prísna a nemotivuje ľudí lietať s dronmi oficiálnou cestou. Obmedzenia totiž platia aj mimo chránených území.
„Všetko treba robiť s rozumom a takisto aj lietať s dronom. Ako sú nezodpovední vodiči na cestách, takisto, bohužiaľ, aj piloti dronov, ktorí potom hádžu zlé svetlo na tých ostatných. Je smutné, čo sa stalo, ale je to výsledok nevhodného správania jednotlivca. Myslím, že by sa malo rozlišovať, za akým účelom je dron používaný a v prípade jeho vhodného použitia udeľovať aj výnimky v národných parkoch, napríklad pri myšlienke podpory a rozvoja turizmu na Slovensku,“ hodnotí situáciu spomínaný fotograf.
Incidentom aký sa nedávno udial pod Chopkom by mohla aj podľa Erika Baláža predchádzať zmena legislatívy.
„Ak sa človek dokáže takýmto situáciám vyhnúť, napríklad lietaním vo vyššej výške, mimo hniezdenia a podobne, nemusí to byť problém. Pre bežných užívateľov môže byť ťažké posúdiť vhodnosť lietania v konkrétnom mieste a čase. Preto by mala regulácia spočívať v podmienení použitia dronu súhlasom správcu chráneného územia, resp. by pri takomto natáčaní mal byť prítomný odborný pracovník, ktorý je schopný zhodnotiť dané riziká.“
Nahlásiť chybu v článku