Americký prezident Joe Biden v pondelok vyjadril pripravenosť podpísať s Ruskom novú zmluvu o kontrole jadrových zbraní namiesto súčasnej dohody o obmedzení strategických útočných zbraní Nový START, ktorej platnosť vyprší v roku 2026. Uviedol to v oficiálnom vyhlásení na webe Bieleho domu.
„Moja administratíva je dnes pripravená urýchlene rokovať o novom rámci kontroly zbrojenia, ktorý nahradí dohodu Nový START po uplynutí jej platnosti v roku 2026,“ uviedol Biden.
Záujem by mala mať aj Čína
Zároveň zdôraznil, že „rokovania si vyžadujú partnera s dobrým úmyslom a brutálna a nevyprovokovaná agresia Ruska na Ukrajine narušila mier v Európe a je útokom na základné princípy medzinárodného poriadku“. Zdôraznil, že na podpise novej zmluvy o kontrole jadrových zbraní by mala mať záujem aj Čína.
USA a Rusko sa začiatkom minulého roka dohodli na predĺžení prelomovej dohody Nový START, ktorá obmedzuje počet strategických útočných zbraní vo vlastníctve oboch krajín, a to do 4. februára 2026.
Uvedenú dohodu o znižovaní počtu jadrových zbraní podpísali 8. apríla 2010 v Prahe vtedajší prezidenti Ruska a USA – Dmitrij Medvedev a Barack Obama. Každá krajina môže vlastniť maximálne 1550 strategických nukleárnych hlavíc a 700 balistických striel a bombardérov, pričom pakt obsahuje aj pravidlá pre vzájomnú kontrolu.
Putin: Jadrová vojna by nemala víťaza
Jadrová vojna by nemala víťaza a nikdy by nemala byť rozpútaná, uviedol v pondelok ruský prezident Vladimir Putin v liste adresovanom účastníkom konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Vychádzame z toho, že jadrová vojna nemôže mať víťaza a nikdy nemôže byť rozpútaná a vystupujeme za rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť pre všetkých členov medzinárodného spoločenstva,“ uviedol Putin v liste.
Obavy medzinárodného spoločenstva v súvislosti s jadrovou konfrontáciou vzrástli po tom, čo Rusko 24. februára vpadlo na Ukrajinu. Putin v tom čase totiž poukázal na ruský jadrový arzenál a varoval akúkoľvek mocnosť, aby nezasahovala do situácie.
„Ktokoľvek, kto sa nám postaví, by mal vedieť, že odpoveď Ruska bude okamžitá… Bude to mať také následky, s akými ste sa vo svojich dejinách ešte nestretli,“ vyhlásil vo februári Putin a o niekoľko dní neskôr nariadil uviesť jadrové zbrane do stavu pohotovosti.
Ruská vojenská doktrína umožňuje použitie jadrových zbraní v prípade udalosti, ktoré by pre ruský štát predstavovali existenčnú hrozbu.
Nahlásiť chybu v článku