Žijeme v dobe, keď na nás prúdi nekonečný tok informácií. Tie sú rôzneho typu, od článku s chytľavým nadpisom, ktorý zdieľa váš kamarát na Facebooku, cez hoaxy o koronavíruse až po politické správy, o ktorých má potrebu niekto z vašich blízkych diskutovať. Nie je divu, že na všetko nemáme síl reagovať.
Filozof Mark Satta z Wayne State University študuje postupy zdieľania informácií a stav, ak nemáte energiu zapojiť sa do všetkých informácií, ktoré sa na vás valia, nazýva epistemickým vyčerpaním. Slovo epistéma je gréckeho pôvodu a znamená poznanie, takže ide o vyčerpanie súvisiace s poznaním, uvádza portál The Conversation.
V súčasnosti podľa Marka existujú tri bežné zdroje, ktoré vedú k takémuto vyčerpaniu. Existujú však aj spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
Neistota
Tento rok je akoby stelesnením neistoty. Pandémia koronavírusu spôsobila neistotu ohľadom zdravia a tiež o tom, ako sa situácia bude vyvíjať. Neistota pritom môže stresovať väčšinu z nás. Už Descartes v 17. storočí hovoril o dôležitosti istoty v našich životoch a rovnaké tvrdenie zastávali aj mnohí ďalší filozofi.
Vďaka ľahko dostupným informáciám ľudia prezerajú spravodajské weby či sociálne siete, no namiesto odpovedí tam zvyčajne nájdu iba ďalšie pripomienky neistoty.
Polarizácia
Politická polarizácia je významným stresovým faktorom. Mnoho autorov diskutuje o negatívnych dopadoch polarizácie, ktorá môže poškodzovať demokraciu. Polarizácia tiež preberá našu schopnosť získavať a zdieľať informácie.
Medzi polarizáciou a nedôverou exituje to, že sa navzájom podnecujú. Takéto niečo môže v ľuďoch zanechať pocit neistoty, komu môžu dôverovať a veriť. Polarizácia tiež môže viesť k strate spoločnej reči.
Pre tých, ktorí majú sklon brať vážne názory iných to môže spôsobiť stres či emocionálnu záťaž, napríklad smútok nad stratou priateľa.
Dezinformácie
Žiaľ, dezinformácie sa k nám šíria zo všetkých strán. Ľudia sú tiež zaplavení reklamou a nie úplne pravdivými správami od súkromných spoločností, ktoré filozofi nazývajú priemyselnou propagandou. Rok 2020 je tiež v znamení dezinformácií o koronavíruse.
Ako povedal šachový veľmajster Garry Kasparov, zmyslom modernej propagandy nie je iba dezinformovať alebo presadiť si svoje. Má to za cieľ vyčerpať vaše kritické myslenie a zničiť pravdu.
Čo robiť?
Pri všetkej tej neistote, polarizácii a dezinformáciách je pocit únavy pochopiteľný. Americká psychologická asociácia navrhuje vyrovnať sa s s neistotou prostredníctvom obmedzenia konzumácie správ a zamerania sa na veci, ktoré má človek pod kontrolou.
Ďalšou možnosťou je uspokojenie s neistotou prostredníctvom praktík, ako sú meditácia či kultivácia vedomia. Pri riešení polarizujúcich situácií zvážte komunikáciu skôr s cieľom vytvorenia empatického porozumenia ako snahy „zvíťaziť“.
Pokiaľ ide o šírenie dezinformácií, je potrebné sa zacieliť iba na spravodajstvo, ktoré je všeobecne hodnoverné a na správy, ktoré ste si prečítali.
Súčasťou odolávania voči epistemickému vyčerpaniu je naučiť sa žiť s obmedzeniami a nedokonalosťou. Nik nemá čas opravovať všetky dezinformácie alebo si všetko podrobne naštudovať. Avšak popieranie toho znamená započať vyčerpanie.
Nahlásiť chybu v článku